Nacházíte se zde:
Hlavná stránka
»
nayStyle 1/2011
»
Elektronika spred 20 rokov – spomínate?
Elektronika spred 20 rokov – spomínate?
- Keď sa povie „začiatok 90. rokov“, čo sa vám vybaví ako prvé? Teda vráťte sa do roku 1991, krátko po revolúcii. Kde ste boli, aký/aká ste boli, čo vás bavilo, „trápilo“ a tešilo?
- Čo podľa vás prežije z elektroniky navždy?
- Čo z elektroniky je už natoľko súčasťou vášho života, že si už neviete predstaviť, ako sme bez nej mohli pred 20 rokmi fungovať?
- Ktorú elektroniku ste počas 20 rokov menili najčastejšie?
- Čo by ste zaželali NAY Elektrodomu na narodeniny?
Táňa Pauhofová, herečka
- Mala som osem rokov, bola som vzornou tretiačkou na základnej škole, najradšej som liezla po stromoch a prakom zostreľovala nepriateľov. Mojou najväčšou elektronickou vychytávkou bol malinký magnetofón, ktorý som prikladala k rádiu a nahrávala na kazety pesničky z vysielania. Inak som ako decko na svoju radosť okrem niekoľkých naozaj jednoduchých počítačových hier nepotrebovala žiadne vymoženosti. Častým elektronickým spolubojovníkom bol vysávač a sporák.
- Čo ja viem? Chladnička a mraznička. Na potraviny, skladovanie mŕtvol, orgánov a iných dôležitostí potrebných v medicíne. Kým neprejdeme na telepatickú formu komunikácie, tak aj hocičo, čo môže ľudí elektronicky spojiť. A určite ešte všeličo iné, čo sa bude postupne upgradovať a vyvíjať a čo nám život zjednoduší a urýchli.
- Som človek, čo si vie život bez elektrických vymožeností, ktoré neboli pred dvadsiatimi rokmi, celkom dobre predstaviť. Keby som mala vypichnúť jednu, je to mobilný telefón. Ten ma však tiež riadne štve.
- Sušič na vlasy a baterky do lesa.
- Všetko naj.
Alena Heribanová, moderátorka
- 20. mája 1990 sa mi narodila dcérka Babsi. Zariaďovali sme si dom na Kolibe, Československá televízia (ČST) sa menila na Slovenskú (STV), menila sa ulica, mesto. Konečne som začínala využívať to, čo som študovala – cudzie jazyky. Kúpili sme si nový televízor, práčku, telefón, počítač.
- Myslím si, že život tvoria vzťahy – takže to, čo nám pomáha komunikovať. Telefóny (najmä mobilné), počítače a televízory.
- Viem si predstaviť život bez mikrovlnky aj bez práčky či umývačky riadu, ale ťažko si viem predstaviť život bez komunikácie.
- Počítače, práčky, chladničky a mobily.
- Ten NAYlepší network partnerov a zákazníkov, NAYlepší možný život, NAYkrajšie vyhliadky do budúcnosti elektroniky a k tomu všetkým zdravie, šťastie a lásku!
Boris Hanečka, módny návrhár
- V roku 1991 som mal osem rokov. Bol som žiakom základnej školy a žil som bezstarostný život, aký žije školopovinné dieťa, o ktoré sa starajú rodičia. Viac-menej ma nič netrápilo, ale všetko okolo ma tešilo. Typický život dieťaťa na dedine.
- Vždy ma fascinovala kalkulačka. Neviem, či ju možno považovať za elektroniku, prinajmenšom je to vynikajúca technika. Potom to bol malý prenosný ruský televízor – čiernobiely s monitorom azda 10 x 10 cm, ale akoby zázrakom sa aj doň zmestil celý svet. Aj prvý volkmen som veľmi prežíval. Keďže mám rád hudbu, mal som ho stále na ušiach, ale rozprávky z neho zneli ešte čarovnejšie a pri nich som aj zaspával. S nadšením som chodil na video k susedom (doma bolo až neskôr). Stretla sa tam partia priateľov a hltali sme najnovšie horory, dobrodružné fi lmy, ale aj rozprávky. Do videopožičovne sme chodili skoro každý deň a na požičovné obetovali všetko, čo sa dalo.
- Myslím, že informačné systémy, ktoré nám sprostredkujú nové správy, pretože ľudstvo má nevyčerpateľnú chuť zaujímať sa o všetko nové a vzdialené, byť pri zrode vecí doma aj vo svete. A tieto systémy nám túto možnosť poskytujú.
- Neviem si predstaviť život bez televízora a mobilu, ale ani bez iPOD-u, ktorý nahradil diskmen a predošlý volkmen. Práve túto techniku som aj najčastejšie menil, pretože pri používaní sa najviac opotrebovala.
- Dvadsiatka je vek predsa len zrelšej dospelosti. Človek je však stále svieži a plný nádeje, síl a odhodlaní. Pretože na elektronike má veľký podiel ľudský um, prajem ľuďom, ktorí sa jej zdokonaľovaním a výrobou zaoberajú, veľa síl pri tvorbe lepších a kvalitnejších noviniek. Prial by som si, aby nám elektronika a vôbec technika slúžila, ale zároveň aby nás aj neovládla úplne – aby sa za tým všetkým nestratilo to ľudské, čo z nás robí ľudí.
Ján Ďurovčík, choreograf a režisér
- Pamätám si to obdobie celkom presne. Frajer bol ten, čo mal na intráku video. Vtedy to bolo proste niečo úžasné a viem, že som si ho kúpil v Mníchove, kam sa chodila elektronika nakupovať.
- Netuším, kam sa veda a vývoj posunú, ale asi prežije čokoľvek, čo nám dáva informácie, čiže všetky druhy mediálnych prehrávačov, len sa asi bude meniť ich štruktúra a forma.
- Hlavne mobilita je úžasná vec. Dnes môžete na vleku autorizovať článok či fotografi u alebo napríklad aj na tieto otázky odpovedám v čakárni u zubára. Chvalabohu, moja práca je ešte stále najmä s ľuďmi a verím, že divadlo ostane stále divadlom. Trošku nás tá mobilita aj zmenila. Nie sme už spoľahliví a dochvíľni, lebo stačí zdvihnúť mobil a povedať: Prepáčte, budem meškať. Čo nie je dobre.
- Určite to bol mobil. Som posadnutý vecičkami tohto typu.
- (smiech) Sponzorský príspevok na niektorú z našich inscenácií, ale inak musím povedať, že v podstate som elektroniku stále nakupoval u nich, okrem počítačovej techniky a zatiaľ som spokojný.
Karin Haydu,herečka
- Mala som štrnásť rokov a chodila som na základnú školu. Ako väčšinu dospievajúcich adolescentov ma toho veľa netrápilo. Navštevovala som dramatický krúžok Ludus, pripravovala sa na prijímačky na bratislavské Konzervatórium a s kamarátkami začínala navštevovať lokálnu diskotéku. Zbierala som céčka, odznaky, celú detskú izbu som mala oblepenú plagátmi a dominoval v nej veľký, gýčovo blikajúci kazetový prenosný magnetofón. Túžila som po mramorovaných rifl iach a všade som nosila volkmen.
- Čierna a biela elekronika prešli za ostatných dvadsať rokov obrovským progresom. Platne vystriedali cédečká, gramofóny CD prehrávače, videoprehrávače nahradili DVD-čka, malé televízory obrovské a neskôr tenučké plazmy, ktoré vytláčajú LCD televízory. Volkmeny sa len nedávno prestali vyrábať, ale už dávno sme namiesto nich začali používať diskmeny a momentálne sú populárne MP3-ky. Čo pretrvá, sú slúchadlá. Používajú sa už desaťročia. Hoci prešli mnohými dizajnovými úpravami, stále sú aktuálne a používajú sa.
- Jednoznačne počítače a internet. Nesmierne uľahčujú život, sú obrovským zdrojom informácií a spájajú svet. Ešte pred pár rokmi som nevedela počítač ani zapnúť, dnes je už mojou každodennou potrebou.
- Mobily. Vo všetkých domácnostiach boli pevné linky, a ak sme sa s niekým chceli dohodnúť na stretnutí, museli sme ho zastihnúť doma alebo v práci. NMT veľké a ťažké mobilné telefóny neskôr nahradili GSM, ktoré sú čoraz menšie a univerzálnejšie a majú množstvo funkcií. Dá sa s nimi pracovať ako s počítačom, majú zabudované fotoaparáty aj kamery. Už len čakám, kedy budú schopné miesiť cesto a sušiť vlasy (smiech).
- K tomuto krásnemu jubileu prajem spoločnosti NAY, aby bola minimálne ďalších dvadsať rokov schopným distribútorom elektroniky, aby jej predajne uspeli v čoraz väčšej konkurencii, aby naše domácnosti aj naďalej zásobovali kvalitným tovarom a aby im neustále pribúdali spokojní zákazníci, ku ktorým sa radím aj ja.
Dominik Hrbatý, tenista
- Ako prvé sa mi vybaví začiatok cestovania po svete. V tom čase som bol ešte malý – tešil ma a zároveň trápil tenis. Bral som ho smrteľne vážne; na kurte som trávil každú voľnú chvíľu.
- Určite to bude televízor. Hoci možno v trochu inej podobe, ale ľudia budú televíziu vždy sledovať a prostredníctvom nej sa zaujímať o to, čo sa deje vo svete. V neposlednom rade sa budú pri nej stále naďalej aj zabávať.
- Opäť je to televízor a internet. Vďaka nim sa človek dokáže zabaviť, dozvedieť sa a naučiť sa kopu nových vecí nutných pre všeobecný rozhľad.
- Boli to počítače a mobil.
- Aby sa dobre predávala elektronika a aby sa stále zväčšovali.
Ady Hajdu, herec
- Keďže som chcel zažiť naozajstný kapitalizmus, vybrali sme sa s Romanom Luknárom do Španielska študovať život. Ja som zistil, že sa musím vrátiť a že chcem žiť na Slovensku, a Roman si tam našiel manželku. Boli to roky plné nádeje, krásnych emócií zo šťastnej budúcnosti. Rok nato sa mi narodila dcéra, nakrúcal som výborný fi lm Na krásnom modrom Dunaji a život bol gombička.
- Dívanie do nejakej skrinky s pohyblivými obrázkami. Ja som zažil čiernobielu Dajanu, potom farebnú Teslu, dnes už existuje 3D televízor a kde sa to skončí, uvidíme.
- Jednoznačne mobil. Dnes nechápem, ako sme bez neho mohli žiť. Aj keď, dalo sa to, lebo sme mali dve krčmy, kde sme sa s kamarátmi stretli vždy – Depresso a Sonáta.
- Ovládač na televízor, keďže synovi sa pravidelne podarilo rozbiť ho.
- Aby sa mu darilo ohurovať nás stále novými technickými novinkami a popritom sponzorovať veľa golfových turnajov.
Dana a Jana Velďákové, atlétky
- V roku 1991 sme mali prvé okrúhle narodeniny, a to desať rokov. Nič nás v tomto roku netrápilo, práve naopak. Užívali sme si perfektné detstvo. Naháňali sme sa s kamarátmi vonku a viedli bezstarostný život. V tomto čase sme sa začínali zoznamovať aj s atletikou.
- Elektronika je už súčasťou každej domácnosti či fi rmy. Prežije azda všetko. Od mobilov cez televízory až po roboty a iné drobnosti.
- Určite to sú laptopy a mobily. Bez nich si nevieme fungovanie v súčasnosti predstaviť. Vďaka nim môžeme byť v spojení s rodinou aj s priateľmi, keď sme mimo domova.
- Jednoznačne mobily. Doba išla neskutočne dopredu a vývoj týchto „hračiek“ chytil aj nás.
- Elektrodomu NAY prajeme NAYväčší počet NAYspokojnejších zákazníkov! Najvýyznamnejšia udalosť pre Slovensko bola jednoznačne vstup do Európskej únie a zavedenie eura. Pomohlo nám to hlavne pri cestovaní na preteky či na sústredenia.
Peter Lipa, hudobník
- Revolúcia bola pre mňa zázrakom a aj ním ostala. Za tie dlhé roky temna som si totiž nedokázal predstaviť, že raz sa to u nás zmení. Dnes už pomaly zabúdame, a tak to má byť. Najväčšiu radosť som mal zo slobody. Sloboda slova, či už písaného alebo hovoreného, a sloboda pohybu a podnikania boli veci, ktoré na spomínaný zázrak priamo nadväzovali. Nuž a nástup nových politikov bol problematický.
- Technika prežije, o tom som presvedčený. Veď bez nej si pomaly nevieme predstaviť život. Minule nám na ulici vypli prúd a naraz som zistil, že vlastne nič nemôžem robiť. Ani auto sa nedalo z garáže vyparkovať. Ešteže tiekla voda.
- Najmä počítače a mobily, tie nás ovládli dokonale. Všetko ostatné tu už bolo, aj keď, samozrejme, nie v takej dokonalej forme a kvalite ako dnes. Niekedy si aj zaspomínam na to, koľko telefónnych čísel som vedel naspamäť. Dnes mám všetko v mobile.
- Už si presne nespomeniem, ale zrejme tú, ktorá predchádzala najrevolučnejšími zmenami. Teda počítače. Menili sa aj spôsoby počúvania a zaznamenávania hudby – tam som tiež musel držať krok s dobou. Ja nie som ten, kto musí mať doma každú technickú novinku. Radšej si počkám, keď sa to etabluje.
- Moje želanie bude jednoduché, ale viem, že splniť ho jednoduché nebude. Želám, aby to NAY-ke išlo tak ako doteraz.
Elena Vacvalová, moderátorka
- Aj začiatkom 90. rokov ma bavilo, trápilo a tešilo presne to isté, čo vždy! Práca, rodina, priatelia, zvieratá, dobré knihy, dobré fi lmy! To všetko sa ma dotýka a bude dotýkať nezávisle od doby, v ktorej žijem. A potom, nemám dobrú pamäť na čísla, a teda ani na roky a na dátumy. To máte so mnou smolu. Pamätám sa, ale matne, že niekedy v tom čase sme s Oliverom odišli zo Slovenského rozhlasu a založili sme vlastné producentské centrum. V našom pracovnom živote televízia zatlačila do úzadia rozhlas, dcéra začala chodiť do školy, objavili sa prvé cesty do zahraničia vzdialenejšie a zaujímavejšie ako Balaton (bez urážky). A to všetko ma bavilo a tešilo. Čo ma trápilo, to si nechám pre seba. Lebo to si už presne nepamätám! (smiech)
- To si netrúfam povedať, ale čo si povedať trúfam, je, že ak sa k prírode, k Zemi, na ktorej žijeme, budeme správať tak necitlivo ako doteraz, môže sa nám stať, že neprežije nič a nikto! Výstrah máme habadej, ale stále nič nerobíme, alebo len veľmi málo. Keď sme už pri tej elektronike, ani starý počítač alebo holiaci strojček neodnesieme do špeciálneho odpadu, ale pokojne hodíme do kontajnera na ulici, alebo v „lepšom“ prípade do potoka za domom. (Hovorila som vám, že nie som dobrý „tip“ na rozhovor o elektronike, veľa zábavy so mnou mať nebudete?!)
- Je mi jasné, čo všetko by som mohla vymenovať, a čo asi čakáte, že aj vymenujem. Rádio, televízor, práčky, žehličky, mobily. Viete, ja si často hovorím, že som sa v minulom storočí narodila v podstate omylom. Vždy mi boli a aj budú oveľa sympatickejšie hodnoty, ktoré s tou elektronikou vôbec nesúvisia. To by však bolo na úplne inú debatu. Tak dobre, aby ste nepovedali – dôležitou, a napriek všetkému aj obohacujúcou súčasťou môjho života je rozhlasové vysielanie (samozrejme, nie každé?!) Takže – rádio!
- Ani neviem. Už odmalička ma rodičia učili zaobchádzať s vecami šetrne, a to mi ostalo dodnes. A keďže módnym trendom tiež veľmi nepodliehame, všetko, a to aj v tom elektronickom svete nám vydržalo a vydrží asi dlhšie ako ostatným. Všetko „doužívame“ až do tla, a to do slova aj do písmena. Žehlička, vysávač, televízor, mlynček na kávu – to všetko u nás už horelo! Ale vo „vysokom veku“!
- Aby mali čo najmenej takých zákazníkov, ako som ja! Teda šetrných a nepodliehajúcich svetu technických noviniek a vymožeností!
TlačDoporučiť e-mailom