Porovnanie cien za 20 rokov
V dnešných časoch sa môžeme často stretnúť s názorom, že súčasné ceny sú vysoké a že v minulosti sme si mohli kúpiť niektoré výrobky oveľa lacnejšie. Je to však skutočne tak? Nie je vývoj v skutočnosti úplne opačný, najmä pokiaľ ide o elektroniku?
Pred časom sa jeden inžinier z Intelu posťažoval: Ak vám mám hovoriť o tom, čo sme robili pred tromi rokmi, pripadám si ako v praveku. Ak vám však mám rozprávať, čo príde o tri roky na trh, je to akoby sme sa preniesli do sci-fi . Bežná elektronika sa síce až tak búrlivo nevyvíja, ale keď máme porovnať, čo bolo na trhu pred dvadsiatimi rokmi a koľko to stálo a čo je na ňom teraz a za akú cenu, je to predsa len trochu, akoby sme porovnávali pravek so súčasnosťou.
Niekto si možno nostalgicky spomenie na vreckové mlieko za dve koruny (za tri ste už mali plnotučné), rožok za 40 halierov či acidko za 90 halierov a pomyslí si, že vtedy bolo všetko akosi jednoduchšie a predovšetkým lacnejšie. Možno jednoduchšie, lebo výber bol oveľa užší, lacnejšie však určite nie.
Len si spomeňte, ako vám napríklad pred 20 rokmi vypadol na televízore zvuk, prípadne obraz. O kúpe nového ste ani len na chvíľu neuvažovali. Sú tu predsa odborníci na slovo vzatí, ktorým stačí zavolať. S plnou vážnosťou k vám prišli, skontrolovali a určili diagnózu, rozsah škôd a potrebných opráv. V lepšom prípade po televízore iba pobúchali, v horšom si ho zobrali na pár dní so sebou. Pri konečnej faktúre za opravy sa vám zem otočila dvakrát, 500 korún ako vyšitých a bez mihnutia oka. Ak ste mali šťastie, oprava sa uskutočnila iba raz. Keďže zákony schválnosti si nevyberajú, rovnaký postup sa uskutočnil dvaa viackrát. Sčítané a podčiarknuté, opravy vás vyšli na ďalších 1 500 korún, a to už teda bola riadna suma. Pokiaľ ide o elektroniku, nostalgia pri nej jednoducho neplatí.
Hoci naše staré mamy nad nami krútia hlavami a označujú nás za konzumnú spoločnosť, ktorá si veci neváži, o oprave poškodeného spotrebiča veľakrát ani neuvažujeme. A koniec koncov prečo by sme aj mali? Ekonomické myslenie nám nedovolí. Ak by malo ísť o vážnejšie poruchy a spotrebič máme dávno po záručnej lehote, oprava u plateného odborníka by nás vyšla pomaly drahšie ako kúpa novšieho a kvalitnejšieho modelu. Táto jednoduchá matematika platí na celú kategóriu spotrebnej elektroniky. Ako dôkaz sme na porovnanie vybrali pár neodmysliteľných súčasti domácností, pri ktorých sa dá bez nostalgie a elegantne porovnať stav za uplynulých 20 rokov.
Televízory a matematika
Ako príklad si môžeme zobrať televízor. Dnes sa nachádza takmer v každej domácnosti, niekde aj vo viacerých exemplároch, satelitné antény nájdete aj na chatrčiach v rómskych osadách, kde inak nie je ani voda, ani plyn. Nie je to však tak dávno, čo sa farebný televízor na diaľkové ovládanie považoval takmer za luxus. Neveríte? Podľa štatistík, vytvorených na základe údajov získaných pri sčítaní ľudu, domov a bytov v roku 1991, vlastnilo farebný televízor len 801-tisíc domácností z vyše 1,6 milióna trvale obývaných rodinných domov a bytov, inak povedané, pred dvadsiatimi rokmi sa farebný televízor nachádzal len približne v každej druhej domácnosti.
A aká bola vtedy jeho cena? Podľa dostupných údajov v roku 1991 bola priemerná cena farebných televíznych prijímačov s uhlopriečkou 51 cm a bez diaľkového ovládača 14 260 korún. Z priemerného mesačného hrubého platu 3 770 korún ste mohli našetriť na takýto televízor za necelé štyri mesiace. O desať rokov neskôr, v roku 2001 bola priemerná mzda 12 365 korún a televízor stál 13 725 korún, teda za 1,1 mesiaca ste si mohli kúpiť nový, navyše už aj s diaľkovým ovládačom a s uhlopriečkou 56 cm. A dnes? Z priemernej mzdy 769 eur (čo predstavuje 23 167 korún) si môžete kúpiť za 555 eur plazmový televízor s uhlopriečkou až 126 cm iba z jedného platu a ešte vám aj niečo zvýši. Odpracujete naň totiž len 0,72 mesiaca. Ak vám postačí fullHD LCD televízor s uhlopriečkou 82 cm, tak si z jednej mzdy môžete kúpiť minimálne dva, jeho cena je dnes len 299 €, teda pracujete naň 0,39 mesiaca, čiže len približne 8 pracovných dní.
Tak čo, ešte stále vás máta nostalgia a myslíte si, že kedysi sa žilo lepšie a elektroniku sme nakupovali lacnejšie? Radšej na ňu rýchlo zabudnite a posaďte sa k svojmu 3D Full HD televízoru, ktorý vás podľa najnovších štatistických údajov stál temer mesiac života – presnejšie, toľko ste naň museli odpracovať.
Farebný TV / Full HD LCD TV
- 1991: 14 260 Kčs = 4 mesiace práce
- 2001: 13 725 Sk = 1,1 mesiaca práce
- 2011: 299 € / 9 008 Sk = 8 dní práce
Práčky, chladničky a vysávače
Ani automatická práčka v roku 1991 nebola takou samozrejmosťou ako dnes. Vlastnilo ju iba 561-tisíc domácností z celkového počtu vyše 1,6 milióna, čo je približne tretina. Dnes si bez nej nevieme svoju domácnosť ani predstaviť. V roku 1991 ste si mohli kúpiť spredu plnenú automatickú práčku na 5 kg bielizne v priemere za 10 319 korún. Museli ste však na ňu pracovať skoro tri mesiace. O desať rokov neskôr bola dostupná za 18 283 korún, ale stačilo, aby ste na ňu pracovali len jeden a pol mesiaca. Keď sa vyberiete na nákup dnes, môžete mať úspornú práčku (A+++) už za 421 eur a pracovať na ňu budete len polovicu mesiaca.
Automatická práčka
- 1991: 10 319 Kčs = 2,9 mesiaca práce
- 2001: 18 283 Sk = 1,5 mesiaca práce
- 2011: 421 € / 12 683 Sk = 0,5 mesiaca práce
Kombinovaná chladnička s mrazničkou
- 1991: 12 533 Kčs = 3,3 mesiaca práce
- 2001: 16 380 Sk = 1,3 mesiaca práce
- 2011: 367 € / 11 056 Sk = úsporná kombinovaná chladnička s dovozom priamo domov, necelého pol mesiaca práce
