Rozhovor Michal Kaščák
Milovník hudby, otec najväčšieho slovenského hudobného festivalu, bývalý člen kapiel Bez ladu a skladu, neskôr Neuropy. Reč je o Michalovi Kaščákovi. Na jeho úspechy, súčasné pôsobenie, vzťah k najkrajšiemu sviatku v roku, ale aj na plány do blízkej budúcnosti sme sa ho opýtali v krátkom rozhovore.
V tomto čísle NayStyle hodnotíme uplynulých 20 rokov a ich vplyv na formovanie spoločnosti. Ako je to s vami? Ktoré momenty, udalosti najviac ovplyvnili počas uplynulých rokov vás?
V pracovnej oblasti bolo pre mňa zlomom založenie festivalu Pohoda v roku 1997, v osobnej narodenie syna.
Boli ste členom legendárnych Bez ladu a skladu. Neskôr, okolo roku 2000 sa sformovala kapela Neuropa. Ako sa jej darí? Pracuje na niečom alebo skôr leží ladom?
Neuropa už neexistuje. Nešlo o klasickú skupinu. Nahrali sme album, tri roky sme hrali a potom sme sa najskôr uspali, až sme nebadane zanikli. Každý mal svoje vlastné projekty, mňa úplne pohltila Pohoda.
Pôsobíte ako skladateľ filmovej a divadelnej hudby. Ktorá oblasť je vám bližšie, divadlo alebo film, a prečo?
Hudbe sa už venujem málo. Vďaka filmovej a divadelnej hudbe som sa dostal napríklad k spolupráci s orchestrom, stretol som veľa skvelých ľudí. Obe sú rovnako zaujímavé, najslobodnejšia je však tvorba pre skupinu.
Vyžaduje si komponovanie filmovej hudby špeciálne technické zručnosti, vedomosti? Ak áno, aké a kde ste ich nadobudli? Kto vás v tejto sfére inšpiroval?
Hudbu komponujem v hlave, potom ju nahrávam na klávesoch ako demo a potom naživo. Noty som sa naučil v ľudovej škole umenia, ostatné veci som sa učil za behu. Pri komponovaní filmovej hudby som veľa využíval matematiku. Máte dané časy, tie určujú tempá, počet taktov, celé narábanie s hudobným motívom. Aspoň v mojom prípade.
Aká technika alebo elektronika vám pri práci nesmie chýbať?
Hlavne hlava. Mám staré klávesy so sequencerom, na nich si motívy nahrávam. Pri „ostrej“ nahrávke chodím do rôznych štúdií a snažím sa čo najviac nástrojov nahrávať naživo. Raz som takmer dostal do malého štúdia orchestrálne kotly, napokon sme ich však vysamplovali.
Moderujete na ČT reláciu Ladí neladí, ktorá sa venuje novodobým kapelám. Ako ste sa k relácii dostali, ktorá kapela vám naposledy vyrazila dych a čím?
Nedávno sme nakrútili posledný diel. Relácia sa vyrábala desať rokov, oslovili ma ľudia z ČT Ostrava – konkrétne Marcel Nevín a Marek Dohnal. Je obdivuhodné, že česká verejnoprávna televízia desať rokov mapovala slovenskú hudobnú scénu. Bavia ma debaty o hudbe, rôzne pohľady na ňu, stretávania hudobníkov a ich konfrontácia s kritikmi. Výborné koncerty odohrali napríklad WWW, či Ink Midget & Pjoni.
Boli medzi nimi aj také, ktorým ste dali priestor napríklad na Pohode?
Samozrejme, nakrútili sme spolu 136 skupín, mnohé z nich hrali aj na našom festivale.
Pohoda je už teraz festivalom svetového formátu. Akým smerom sa bude ďalej vyvíjať?
Chceme, aby ostala útulná a aby sa každý rok zlepšovala. Teraz sa zameriavame hlavne na rok 2012, dlhé plány si nerobíme. A venujeme sa našej novinke – jesennej verzii s názvom Pohoda Indoor Camping festival. Bude to festival s kempom v temperovanej hale, koncom novembra v Trenčíne. Tešíme sa na to.
Súčasťou festivalu sa stala aj spoločnosť Nay. Koľko rokov je NAY Tanečný dom súčasťou festivalu Pohoda a ako zatiaľ túto spoluprácu vnímate, hodnotíte?
Nay tanečný dom máme na festivale päť rokov. Ide o výborný koncept, ktorý k nám priniesol Fer o Morong. So spoločnosťou NA Y realizoval sériu tanečných domov v Bratislave. Spolupráca je výborná, páči sa nám nadšenie ľudí zo spoločnosti aj to, že sa z našej spolupráce stala tradícia.
Obľúbený a stále plný býva aj zásluhou tanečných workshopov. Podľa čoho vyberáte tanečné žánre a interpretov do Nay Tanečného domu?
Dramaturgiu pripravujeme s Ferom Morongom. Snažíme sa o vyváženie rôznych foriem tradičného tanca a jeho mnohých súčasných podôb. Vynikajúci ohlas majú realizácie klipov festivalových hviezd, takto sme pripravili napríklad Mobyho Bodyrock či Praise you od Fatboy Slima. Lektori sú vyberaní cielene.
Nay Tanečný dom bol zatiaľ vždy najbúrlivejšou tanečnou bodkou za festivalom. Bude to tak aj na budúci rok?
Uvidíme. Vždy na jeseň začíname komunikovať s parnermi o ich účasti na nasledujúcom ročníku. Verím, že sa dohodneme aj so spoločnosťou NAY. Dramaturgia je zatiaľ vo hviezdach.
Spomínali ste, že koncom novembra organizujete aj prvú jesennú Pohodu, ktorá by mala mať skôr klubovú atmosféru. Ako sa pozeráte na súčasnú slovenskú klubovú scénu?
Naša scéna zodpovedá našej veľkosti a tradícii, ťažko sa dá porovnávať s britskou či americkou. Normálny vývoj bol narušený komunistickým režimom. Páči sa mi, že sa neberieme príliš vážne, uvítal by som viac experimentovania. Celkovo je však naša scéna fajn.
Koniec novembra je len na skok od najobľúbenejších sviatkov v roku. Patríte k tým, ktorí sa z nich tešia, alebo, naopak, k tým, ktorí ich vnímajú ako povinnú jazdu spestrenú dobrým jedlom a obdarúvaním blízkych?
Na Vianoce sa teším. Je to krásny a dôležitý sviatok. Mám rád ich atmosféru a podstatu – narodil sa Ježiško, malé dieťa, ktoré zachránilo svet. Okrem duchovného rozmeru mám rád aj darčeky a dobré jedlo. Pre mňa sú Vianoce najozaj najkrajšími sviatkami roka.
Máte špeciálne tradície počas tohto sviatku? Špecifické jedlo, miesto alebo aj špeciálnu koledu?
Mám rád tradíciu. Oblátky, kapustnica, kapor, šalát. Na Vianoce by som ani za svet nešiel mimo domova, chcem byť doma so svojimi blízkymi. Z kolied mám rád 2-CD bratov Muchovcov Vinšujeme vám, Stračinov Betlehemský večný salaš, rómske koledy projektu Phurikane Giľa – Karačoňa, úžasná pesnička je Purpura od Šlitra a Suchého či Už se zase těšíme na Ježiška. Fantastické vianočné CD nahral Bob Dylan, mám tiež rád Biele Vianoce od Warchalovcov. A, samozrejme, všetkým koledám kraľuje Tichá noc.
Nemáte chuť pripraviť vlastnú vianočnú výberovku?
Na vianočnú pesničku či nebodaj na CD si netrúfam.
Z akej oblasti najčastejšie vyberáte darčeky pre svojich blízkych? Na ktorú kategóriu sa skôr orientujete, na elektroniku, kozmetiku alebo na iné? Čo si na zoznam napíšte tento rok vy?
Zoznam pošlem len na jedinú adresu – za okno. Nemám nič, čo by som uprednostňoval, teším sa z pestrosti. Rád prekvapujem a rád sa dám prekvapiť.
V čase pokusov dohodnúť si s vami tento rozhovor sme vás zachytili v Londýne. Pracujete v súčasnosti na nejakom zaujímavom projekte?
Bol som na „turné“ po agentúrach, ktoré zastupujú umelcov. Je to parádna časť roka – zisťujeme, kto bude o rok koncertovať, čo sa chystá, kto vydá nový album, dostávame zaujímavé tipy. Vzrušujúce debaty.
Čo pre vás hudba znamená? Ako by ste opísali svoj vzťah k hudbe? Čo vám priniesla a prináša do života?
Fíha, toto neviem celkom dobre popísať. Hudba mi zmenila a mení život, čím viac sa snažím, tým menej chápem, ako niečo také úžasné môže existovať. Hudba je dar.
Ako je to s hudobnými projektmi na Slovensku?
Hlavnou výzvou je jesenný nový festival a najbližší ročník letnej Bažant Pohody. Hudobných projektov je dosť, vznikajú nové festivaly, kluby, kapely, prichádzajú noví DJ-i, mnohým sa darí aj vo svete. Dôležité je, že sa hudba môže vyvíjať slobodne.
Ako vidíte hudbu budúcnosti? Akým smerom sa bude podľa vás uberať a čo od nej očakávate?
Neviem, ale teším sa na to. Moderné technológie dali možnosť nahrávať a distribuovať hudbu aj tým, ktorí by v minulosti nemali šancu. Vzniká veľa novej sviežej úžasnej hudby, som optimista.
Aký postoj zaujímate k digitálnemu formátu hudby? Vnímate ho skôr ako ohrozenie, stratu autenticity alebo ako príležitosť do budúcnosti?
Jednoznačne ide o pozitívny vývoj. Digitálne nahrávanie je lacnejšie a tak sa môže zachovať viac autentických vecí, nikto nemusí čakať na súhlas veľkej firmy či platiť státisíce za nahrávacie štúdio. Stále pritom ostali aj možnosti z minulosti, kto chce, môže nahrávať po starom. Ja uprednostňujem živé nástroje, ale mixuje sa takmer výhradne na digitálnych pultoch. Technológia hudbe pomáha.
Máte vyhliadnutú osobu, možno hudobného interpreta, ktorého obdivujete a s ktorým by ste sa chceli stretnúť?
Zažil som veľa dôležitých stretnutí. So skupinou sme boli súčasťou alternatívnej scény, kde sme stretli ľudí ako Mejla Hlavsa z Plastic People of The Universe. Najdôležitejšími muzikantami pre mňa ostávajú členovia Bez ladu a skladu a potom ľudia z Neuropy. To boli parádne stretnutia – na koncertoch aj v bežnom živote. Čo sa týka ďalších stretnutí – dám sa prekvapiť.
