Ako vybrať notebook

Existujú pritom viaceré možnosti v oblasti výberu. Významným ukazovateľom kvality notebooku je jeho cena. Síce nájdete i rovnováhu v pomere cena/výkon, no vo všeobecnosti platí, že kvalitný stroj s poriadnymi parametrami za lacný peniaz nekúpite.

Rýchly sprievodca pri výbere notebooku

• Jednou z hlavných otázok je to, čo s notebookom plánujete robiť. Ak je vašou náplňou práce surfovanie po internete a sociálnych sieťach, potom sa stačí zamerať aj na nižšie kategórie výkonu.
• Ak ste grafik, fotograf či kameraman, ktorý si svoje videá aj spracováva, je už dobré mať lepší procesor, grafickú kartu i rozlíšenie monitora.
• Ak plánujete pracovať skôr v rámci sady Office, či len internetu, postačí vám aj 32-bitový operačný systém. Vyšší, 64-bitový operačný systém sa hodí už na náročnejšie práce, ale tiež si vyžaduje aj lepší výkon procesora pre hladký chod a väčšiu pamäť RAM.
• Všetky notebooky sú prenosné. Tie väčšie sú však i ťažšie, a tak nás môže ich denné nosenie na pleci poriadne zaťažovať. Platí však, že čím tenší a ľahší, tým väčšiu investíciu treba očakávať.
• Výhodou môžu byť menšie uhlopriečky – teda menšie zariadenia, ktoré oceníte, ak sa denne premiestňujete, prípadne sú vašou náplňou práce zahraničné služobné cesty, aj lietadlom. Menší notebook jednoducho vhodíte do kabelky, či aktovky a nezaťaží vás až tak veľmi.
• V neposlednom rade je pri výbere dôležité sa zamerať aj na to, ako dlho udržíte svoj notebook pri živote na jedno nabitie batérií. Dnešné stroje sa pohybujú od 4 do 8 hodín, v závislosti od používaných aplikácií.

Základné parametre pri výbere notebooku

Procesor

Je jadrom počítača a stará sa takmer o všetko, čo s ním súvisí. Zároveň je aj prvým parametrom, ktorý netreba zanedbať pri výbere. Výkon procesora predurčuje počet jadier a ich taktovacia frekvencia. Nižšie frekvencie síce znamenajú nižšiu spotrebu i menej hlučný notebook, no to nie je základný parameter, na ktorý by sa mal brať ohľad pri jeho výbere. Ak chceme hrať na notebooku hry, musíme pozerať na vyššie frekvencie a výkonnejšie procesory v notebookoch. To isté platí aj keď budeme na daných zariadeniach spracovávať grafiku, či video, prípadne fotky. Ak máme notebook len na kancelárske aplikácie, môžeme sa držať aj základných, prípadne stredne výkonných procesorov.

Viac – Čo je to procesor?

Procesor spracúva vstupy, ktoré do notebooku zadáva používateľ. Stará sa teda o dáta, ktoré prijme v zakódovanej podobe, spracuje ich a odošle na výstupný systém. Tam sa zase dekódujú a zobrazia v podobe informácií. Riadi aj zvyšné komponenty, s ktorými spolupracuje.

Procesory bývajú založené na štandardnej architektúre x86 ARM. Reč je najmä o modeloch od spoločnosti Intel a AMD.

Procesor reprezentuje jeho taktovacia frekvencia. Vyššie frekvencie znamenajú vyšší výkon, no aj väčšie zahrievanie.

Spravidla sú výkonnejšie viacjadrové procesory, pretože dokážu spracúvať viacero informácií súčasne. Dá sa hovoriť akoby o viacerých procesoroch v rámci jedného čipu. Existujú rôzne generácie, ktoré majú rozlične husté integrované obvody. Udávajú sa v nanometroch ich výrobných postupov. Čím je výrobná technológia pokročilejšia, tým je počet nanometrov menší. Výrobný postup v dnešnej dobe predstavuje 32 a 22 nm technológie, no v roku 2015 sa už dočkáme 14 nm výrobného procesu.

Operačná pamäť

Operačná pamäť, hovorovo RAM, je úložisko pre dočasnú úschovu dát, s ktorými operačný systém práve pracuje. Z pamäte notebook číta a rovnako na ňu zapisuje údaje. O dočasné úložisko ide preto, že vie s dátami pracovať, len keď má prístup k elektrickému napájaniu. Ak teda notebook vypneme, údaje z RAM zmiznú.

Pre aktívne a náročnejšie využívanie notebooku sa hodia pamäte DDR3 s výššími frekvenciami a kapacitou minimálne 8 a viac GB. Pre ostatné aplikácie je optimálny model dnes už minimálne s 2 dvomi, či dokonca 4 GB (64-bitový).

Pevný disk/Úložný priestor

Pevný disk tvorí úložný priestor pre dáta a multimediálny obsah, ktorý je súčasťou daného notebooku. Je to neoddeliteľná časť počítača (z angl. Hard Disk Drive, teda pevná disková jednotka, skratka HDD). Na rozdiel od operačnej pamäti, dáta tu ostávajú aj po prerušení prítoku elektrickej energie.

Pevné disky majú tri základné podoby:

Rýchlosť čítania dát pevného disku sa určuje počtom otáčok za minútu (rpm), kde zlatý stred tvorí 7,200 otáčkový disk. Staršie sú 5400 otáčkové.

V rámci kapacity hovoríme o rozmedzí od GigaBajtov po TeraBajty. Štandardom je však asi 500 GB až 1 TB, no konkrétne hodnoty závisia od toho, na čo je notebook určený. Kapacita úložného priestoru sa okrem toho dá rozšíriť o externý HDD s rôznymi veľkosťami.

• HDD – tvoria ho mechanické časti, a preto je potrebná bezchybná ochrana voči nečistotám a prachu, aby nedošlo k znečisteniu.
• SSD – na rozdiel od HDD neobsahujú žiadne mechanické, pohyblivé časti. Je to akoby veľkokapacitná SD karta, či rýchly USB kľúč. Sú tak absolútne tiché a zároveň odolné. Majú menšiu spotrebu energie, menšiu hmotnosť a v zásade sú oveľa rýchlejšie. Ich cena je však vyššia, čo je citeľné najmä pri vyšších kapacitách.
• SSHD – v notebookoch sa však objavujú čoraz častejšie skĺbenia HDD a SSD, ktoré sa nazývajú hybridnými diskami. Vychádzajú z HDD, no namiesto vyrovnávacej CACHE pamäte, veľkosti 8 až 64 Megabajtov, obsahujú malý SSD disk veľkosti 16 až 40 Gigabajtov. V priemere sú tieto disky rýchlejšie ako HDD, no výkonu samotného SSD sa ešte nevyrovnajú. Ide však o príjemný kompromis, aj z pohľadu ceny.

Zaujímavosťou je, že hybridné disky sú pri prvých zapnutiach rovnako rýchle ako HDD, no po každom ďalšom zapnutí sa mierne zrýchľujú.

Grafická karta

Operačný systém

S hardvérom veľmi úzko súvisí najmä softvér. V tomto prípade ho ako prvý zastupuje operačný systém, vďaka ktorému je notebook pripravený k službám používateľa. Stará sa o jednotlivé zdroje notebooku a umožňuje k nim prístup. Spracúva tiež dáta a zadania od používateľa. V základe existujú zhruba 3 základné operačné systémy, s ktorými sa môže bežný používateľ stretnúť.

• OS Windows – pochádza od spoločnosti Microsoft a v rámci stolových počítačov ako aj notebookov je to u nás najbežnejší a najrozšírenejší operačný systém. Získal si popularitu prehľadnosťou používateľského grafického rozhrania a intuitívnosťou. OS Windows 7 a 8 sú obľúbené i v kanceláriách a administratívnych oddeleniach. Inštaluje sa do hardvérov rôznych výrobcov.
• Mac OS X – je produktom spoločnosti Apple a je mimoriadne populárny najmä v zahraničí. Zaujímavosťou však je, že na rozdiel od OS Windows, jeho inštalácia prebieha výhradne na hardvér spoločnosti Apple. Výkony softvéru a hardvéru sú tak dobre vyladené, a aj preto patrí k najstabilnejším. V globále tak aj počítač s Mac OS X, s nižším výkonom oproti konkurencii, môže pracovať i obratnejšie. Najsilnejšie hardvérové zostavy sa v spolupráci s týmto systémom zvyknú využívať pri náročných grafických prácach ako strih videí, či animovanie, prípadne náročnejšia úprava fotografií.
• OS Linux – veľmi známy, i keď medzi bežnými používateľmi nie až tak rozšírený operačný systém. Ide o open source, teda otvorené zdroje, vďaka čomu ho môže ľubovoľne upravovať hocikto. Je obľúbený medzi programátormi a nadšencami, pretože ponúka prístup ku všetkým zdrojovým kódom. Jeho najznámejšia grafická podoba sa volá Ubuntu a je veľmi obľúbená najmä preto, že na rozdiel od Windows či Mac OS je úplne bezplatná. Existujú pre ňu aj kancelárske balíky ako OpenOffice.org, ale aj prehliadače ako Firefox. Na bežné využitie je teda úplne postačujúca.
• Android – Už aj tento systém začal víriť hladiny operačných systémov v triede notebookov. Vlastne akýchsi hybridných notebookov. Ide totiž o zariadenia typu tablet s klávesnicou, ktoré však v celku naozaj poskytujú komfort notebooku, tak ich sem môžeme zaradiť. Aj Android je open source, čo znamená, že majú do neho prístup viacerí a rovnako aj k vytváraniu aplikácií pre neho, ktorých je už viac ako dosť.

Notebook či Ultrabook?

Špeciálnou kategóriou notebookov sú Ultrabooky. Ide vlastne o marketingový nástroj firmy Intel, ktorý takýmto označením pomenuje len zariadenia, ktoré spĺňajú prísne kritéria mobility. Takéto zariadenia sú tak niekedy až neuveriteľne tenké (max. 18 mm), i pri zachovaní klasicky veľkej uhlopriečky notebooku.

Tento rozmer komplikuje situáciu pre vloženie CD/DVD mechaniky. Nie je to teda jednoduché, no napriek tomu nejaké Ultrabooky s optickou mechanikou existujú. V prípade jej absencie je tu však vždy možnosť pripojiť externú mechaniku cez USB konektor.

Mechanika však chýba aj pre svoju váhu. Celý Ultrabook totiž nesmie prekročiť hmotnosť 1400 gramov.

Tieto zariadenia sa pritom vyznačujú aj veľkou rýchlosťou bootovania. V podstate sú stále pripravené k práci a majú veľmi rýchly štart do 7 sekúnd. Sú totiž vybavené SSD diskami a procesor je zoptimalizovaný na vysoký výkon pri nižšej energetickej spotrebe.

Ich slušný výkon sa v pohode vyrovná s prehrávaním Full HD videí i Blu-ray formátov. Už teraz sú k dispozícii ultrabooky, ktoré majú aj dotykovú obrazovku a odnímateľnú klávesnicovú časť. Približujú sa teda hybridom (spojenie tabletu a klávesnice).

Podľa výrobcov si prinášajú aj slušnú kapacitu batérie : od 5 do 10 hodín. Ich cena je však vyššia ako pri klasických notebookoch.

Ďalšie dôležité parametre pri výbere počítača

Displej

Veľkosť notebooku nie je najdôležitejším parametrom, no napriek tomu si vyberáme také zariadenie, ktoré je pre nás vhodné z hľadiska konkrétnej činnosti. Ak ste študent, ktorý často trávi čas s písaním seminárnych prác, potom je lepšie voliť väčšiu obrazovku, na ktorú sa budete pozerať celý deň. Rovnako aj v prípade, že upravujete fotografie, prípadne hráte hry (15 – 19 palcov). Ak však potrebujete skôr mobilitu, sociálne siete, či písať krátke texty a reporty tak povediac „za jazdy“, potom sú pre vás vhodné aj menšie uhlopriečky (11 – 13 palcov).

Čo sa týka prevedenia povrchu displeja, tak poznáme lesklé a matné obrazovky. A aj keď sú lesklé displeje na prvý pohľad krajšie, ich praktickosť je práve týmto dizajnovým prvkom trošku potlačená, keďže sa v nich všetko odráža a poriadna viditeľnosť je prakticky len v zatmenom priestore. V prípade potreby sa však dajú dokúpiť zmatňujúce fólie.

Výhodnými sú teda matné obrazovky, ktoré až také pekné nie sú, ale uvidíte na nich presne to, čo potrebujete.

Výhodou môže byť pri displeji aj dotykovosť. Je to mimoriadne intuitívny spôsob ovládania, častokrát preferovanejší ako pohyb kurzora myšou. Kombinácia oboch je však určite tým najlepším riešením.

Rozlíšenie obrazovky – uvádza sa v pixeloch, teda zobrazovacích bodoch, z ktorých sa obraz tvorí. Ide o ich počet na obrazovke. Čím je toto číslo vyššie, tým je rozlíšenie väčšie. V súčasnosti sa už aj pri notebookoch považuje za lepší štandard Full HD rozlíšenie.

• High Definition (HD) – pomer strán obrazu je spravidla 16:9 a rozlíšením 1280 x 720. Táto podoba má teda 720 riadkov.
• Full High Definition (Full HD) – pomerom strán obrazu je zväčša16:9 a rozlíšenie 1920 x 1080. Hovoríme teda o riadkovaní 1080.
• Ultra High Definition (UHD) – obrazom pomeru 16:9 a rozlíšením 3840 x 2160 pixelov (4K). Obrazovky s takýmto rozlíšením sa už tiež začínajú predierať medzi používateľov. Sú však zatiaľ dosť zriedkavé a zväčša sa oplatia pre grafické, či filmové štúdia, kde sa upravuje video nakrútené v UHD rozlíšení.

Existujú však rôzne podskupiny týchto rozlíšení. Napríklad QHD, qHD, WXGA, 2K a iné.

Rozhranie

Dôležitou súčasťou notebookov sú konektory. Rozširujú možnosti naozaj vo viacerých smeroch. Rozoznávame v zásade dva typy rozhraní – káblové, ktoré potrebuje na svoju funkciu konektor + kábel, no a druhým sú bezdrôtové, teda virtuálne rozhranie.

Konektory, káble

• USB – patrí k najzákladnejším portom, môže sa nachádzať v podobe 2.0 a 3.0, pričom 3.0 je rýchlejšie pripojenie s prenosom vyššieho dátového toku. Cez USB port sa k počítaču pripájajú USB kľúče, prípadne externé veľkokapacitné disky. Rovnako však aj klávesnice, myši, tlačiarne a rôzne ďalšie periférne zariadenia. Notebook by mal mať minimálne 2, no lepšie je ak má 3 – 4 USB porty.
• VGA – je to síce starší port, no stále rozšírený, najmä pri pripájaní k projektorom, či moitorom s týmto rozhraním. Prenáša dáta medzi grafikou a daným zariadením.
• DVI, DisplayPort, HDMI – rozhrania, ktoré tiež slúžia na pripojenie k externým monitorom, televízorom ale aj k moderným projektorom. Najčastejší je štandardný HDMI konektor, no existujú aj ich menšie verzie, v podobe mini DVI, či micro DVI, alebo mini DisplayPort a mini HDMI (typ C). Pri HDMI však hovoríme aj o štandardnom type A, väčšom B či micro D.
• Ethernet – port pre sieťový Ethernet kábel, ktorý počítaču zabezpečí prístup k internetu, či k domácej/pracovnej sieti, v ktorej môžu byť ďalšie počítače.
• Thunderbolt – konektor od Intelu, ktorý sa prvý raz využila spoločnosť Apple pre svoj MacBook Pro. Ide o pripojenia periférií vyššou rýchlosťou a ide o konkurenciu pre USB 3.0. Ponúka totiž až 2-násobnú rýchlosť práve oproti USB 3.0. Zatiaľ sa však toto rozhranie veľmi nerozšírilo.
• Slot pre SD karty – slot (šachta) pre pamäťové médium, kde je uložený napríklad multimediálny obsah pripravený na prehrávanie, či prezeranie.
• 3G/4G – Notebooky môžu mať aj sloty pre SIM karty mobilných operátorov. Dá sa tak napríklad vyriešiť mobilné internetové spojenie v prípade, že sa nachádzate na území pokrytom mobilnou sieťou daného operátora.

Bezdrôtové pripojenie

• WiFi – vybavenie bezdrôtovej komunikácie WiFi, pomocou ktorej sa dostanete na internet. K jeho využitiu je potrebný WiFi router na druhej strane. Patrí k štandardnej výbave.
• NFC – Near Field Communication, alebo komunikácia blízkych polí - slúži na rýchle prepojenie mobilných zariadení (aj s prenosom údajov) bez zadávania zbytočných kódov.
• Bluetooth – pomocou neho sa dajú pripájať rôzne doplnky v podobe reproduktorov či slúchadiel, alebo klávesnice a myši.
• WiDi – technológia prenosu obrazu z mobilných zariadení od Intelu. Využíva sa v rámci domova ako zväčšenie uhlopriečky vášho notebooku pri prenose na televízor. Ponúka väčší komfort pri videohrách, streamuje filmy z notebookov napríklad do televízora či projektora. Rovnako je však výhodná v oblasti firemného prostredia, kde sa napríklad prezentácie z vášho zariadenia dostanú bezdrôtovo na obrazovku v prezentačnej miestnosti.

CD/DVD mechanika

Zvyčajne býva súčasťou notebookov (pokiaľ nejde o ultrabooky) i vysúvateľná mechanika na čítanie a samozrejme aj zápis na CD/DVD/Blu-ray disky. V niektorých prípadoch patrí k dokúpiteľnej výbave a dá sa doplniť na miesto zakrytej šachty notebooku.