Ako vybrať počítač

S rozvojom mobilných zariadení sa zdá, že stolné počítače pomaly strácajú svoj význam. Možno to pre niektorých platí, no pre poriadnych hráčov, domácich grafikov a fanúšikov videa či 3D animácií to pravda nie je. Nič nedokáže nahradiť poriadny výkon v poriadnom stroji, ktorý už potrebuje aj chladenie, ktoré mu malé telíčko mobilného zariadenia nikdy neposkytne.

Ako vybrať počítač

Stolový počítač stále ponúka dobrý pomer ceny k výkonu. Spravidla býva kvalitný stolový počítač lacnejší ako rovnako výkonný notebook. Navyše poskytuje lepšie možnosti výmeny, či nadstavby jednotlivých komponentov. Či už sa bavíme o pevných diskoch, pamätiach RAM, alebo dokonca i o základnej doske. Spotrebuje však viac energie a je mierne hlučnejší ako notebook.

Rýchly sprievodca pri výbere stolového počítača

  • Pri výbere stolného počítača si treba ujasniť cieľ jeho výberu, teda na čo ho budeme využívať. Ak ste človek v domácnosti, ktorý potrebuje kontrolovať emaily, či surfovať po internete, prípadne si s chuťou napíšte pár poznámok do Wordu, potom sa zaobídete aj s nižším výkonom pri procesore.
  • Ak plánujete pracovať s grafickými projektami či s úpravou videa, potom sa už poobzerajte po silnejších viacjadrových procesoroch, či dedikovaných grafických kartách a dobrom rozlíšení monitora.
  • Patríte k nadšeným hráčom počítačových hier? Potom ste špeciálnou kategóriou, v ktorej nepodceňujte ani rozlíšenie monitora. Dobrou voľbou sú v tomto prípade i dve grafické karty (od rovnakého výrobcu), ktoré si tak dokážu svoj výkon znásobiť.
  • Spravidla je výhodou, ak je váš počítač vybavený väčším množstvom portov a rozhraní. Dá sa tak viac pracovať s príslušenstvom a inými možnosťami rozšírenia výbavy.
  • Pri voľbe operačného systému máte viacero možností. Neexistuje správna odpoveď, ide skôr o to, čo potrebujete a čo ste ochotný obetovať. Ak však pracujete v tíme, je vhodné zhodnúť sa na jednom type operačného systému kvôli vzájomnej kompatibilite. V prípade, že sa rozhodnete pre Windows, máte k dispozícii variabilitu pri hardvéri. So softvérom od Apple je to však zviazanie sa i s hardvérom od tohto výrobcu.

Základné parametre pri výbere stolového počítača

Typy desktopových (stolných) počítačov

Najstaršou a najklasickejšou formou počítača je jeho desktopová verzia, teda stolný počítač. Hoci ho nahradzujú v určitých zmysloch notebooky, na väčšinu graficky náročných programov a vo firemnom prostredí sa stále najčastejšie využívajú tieto pevné počítače.

  • Kancelárske stolové počítače – mávajú bežný výkon, slúžia prevažne na prácu s balíkom Mircrosoft Office, či na bežné vyhľadávanie na internete ako aj na prezeranie stránok. Sú spoľahlivé a majú spravidla nízku spotrebu energie. Výhodou je však veľký úložný priestor, pomerne ľahko rozšíriteľný.
  • Pracovná stanica – špeciálne počítače, pri ktorých sa kladie dôraz na poriadny výkon procesora i grafiky. Využíva sa na prácu s videom, jeho spracovaním, ale aj na výkonné programovanie, grafické 3D a desktopové práce, či na riadenie podnikových serverov. Všeobecne je lepšie zamerať sa na lepšie procesory, grafické karty, ale aj na veľkosť operačnej pamäte RAM. Popri tom všetko sa v mnohých prípadoch hodí aj vysoké rozlíšenie monitora. Výhodou je tiež vyššia kapacita úložného priestoru, no vždy je tu priestor i pre použitie externých pevných diskov.
  • Herné počítače – sú špeciálnou kategóriou a pri ich výbere sa kladie dôraz najmä na vysoký výkon procesora a grafické karty. Takýto výkon si pritom vyžaduje aj špeciálnej chladenie, zväčša vodné. Nesmie však chýbať poriadna operačná pamäť RAM a hráči počítačových hier si potrpia na kvalitné monitory. K týmto počítačom sa predávajú špeciálne typy klávesníc a iných doplnkov v podobe hráčskych myší, joystickov či zvukových kariet a slúchadiel.

All-in-One

Ide o moderný typ stolného počítača. Všetky komponenty sú vlastne ukryté v monitore. Ľudovo povedané, absentuje desktopová skrinka na stole aj pod ním. Hlavnou prednosťou je teda fakt, že takéto počítače nezaberú veľa miesta a tvoria okrem iného aj elegantný doplnok vašej pracovne, či inej miestnosti. Jednoducho ich postavíte na stôl, podobne ako notebook a zapnete hlavné tlačidlo. Odbúrate tak viacero káblov a ušetríte miesto. Na druhej strane sa nedá samostatne updatovať hardvér, či vymeniť monitor. Výhodou je však to, že často sa z nich dá spraviť aj druhý televízor v pracovni, či v spálni. Prvými All-In-One počítačmi v tej dnešnej podobe boli stroje od spoločnosti Apple.

Multimediálny počítač – jadro obývačky

Desktopové počítače sa začínajú dostávať aj do obývačiek. V podstate je z nich vytvorené takzvané multimediálne centrum, ktoré prehráva hudbu, video a prináša internet. Toto všetko však zvládnu aj Blu-ray prehrávače. Rozdiel je však v tom, že pri desktopovom počítači je najjednoduchšie doinštalovať podporu pre nový kodek pre prehratie najnovšieho video súboru, kým pri uzavretých systémoch musí prísť k aktualizácii zo strany výrobcu, ktorá je niekedy poriadne oddialená a niekedy nepríde vôbec. S takýmto počítačom navyše dokážete hrať aj hry. Kedykoľvek sa mu pritom dá zvýšiť v niektorých smeroch výkon, či už pridaním pamäte RAM alebo aj ďalším diskovým úložiskom. Nahrádza Blu-ray, rádio, multimediálny prehrávač, či dokonca hernú konzolu. Všetko je pritom v jednom, dnes už miniatúrnom zariadení v prevedení mini ATX.

Operačný systém

S hardvérom veľmi úzko súvisí najmä softvér. V tomto prípade ho ako prvý zastupuje operačný systém, vďaka ktorému je počítač pripravený k službám používateľa. Stará sa o jednotlivé zdroje počítača a umožňuje k nim prístup. Spracúva tiež dáta a zadania od používateľa. V základe existujú zhruba 3 základné operačné systémy, s ktorými sa môže bežný používateľ stretnúť.

  • OS Windows – pochádza od spoločnosti Microsoft a v rámci stolových počítačov ako aj notebookov je to u nás najbežnejší a najrozšírenejší operačný systém. Získal si popularitu prehľadnosťou používateľského grafického rozhrania a intuitívnosťou. OS Windows 7 a 8 sú obľúbené i v kanceláriách a administratívnych oddeleniach. Ponúka širokú paletu kancelárskych programov ako Microsoft Word, Excel či obľúbený PowerPoint na prezentácie. Inštaluje sa do hardvérov rôznych výrobcov.
  • Mac OS X – je produktom spoločnosti Apple a je mimoriadne populárny najmä v zahraničí. Zaujímavosťou však je, že na rozdiel od OS Windows, jeho inštalácia prebieha výhradne na hardvér spoločnosti Apple. Výkony softvéru a hardvéru sú tak dobre vyladené, a aj preto patrí k najstabilnejším. V globále tak aj počítač s Mac OS X, s nižším výkonom oproti konkurencii, môže pracovať i obratnejšie. Najsilnejšie hardvérové zostavy sa v spolupráci s týmto systémom zvyknú využívať pri náročných grafických prácach ako strih videí, či animovanie, prípadne náročnejšia úprava fotografií.
  • OS Linux – veľmi známy, i keď medzi bežnými používateľmi nie až tak rozšírený operačný systém. Ide o open source, teda otvorené zdroje, vďaka čomu ho môže ľubovoľne upravovať hocikto. Je obľúbený medzi programátormi a nadšencami, pretože ponúka prístup ku všetkým zdrojovým kódom. Jeho najznámejšia grafická podoba sa volá Ubuntu a je veľmi obľúbená najmä preto, že na rozdiel od Windows či Mac OS je úplne bezplatná. Existujú pre ňu aj kancelárske balíky ako OpenOffice.org, ale aj prehliadače ako Firefox či Thunderbird. Na bežné využitie je teda úplne postačujúca.
  • Android – Už aj tento systém začal víriť hladiny operačných systémov, najmä v triede počítačov all-in-one a tiež pri multimediálnych obývačkových počítačoch. Aj Android je open source, čo znamená, že majú do neho prístup viacerí a rovnako aj k vytváraniu aplikácií pre neho, ktorých je už viac ako dosť.

Procesor

Je jadrom počítača a stará sa takmer o všetko, čo s ním súvisí. Zároveň je aj prvým parametrom, ktorý netreba zanedbať pri výbere. Výkon procesora predurčuje počet jadier a ich taktovacia frekvencia. Nižšie frekvencie síce znamenajú nižšiu spotrebu i menej hlučný počítač, no to nie je základný parameter, na ktorý by sa mal brať ohľad pri jeho výbere. Ak chceme hrať na počítači hry, musíme pozerať na vyššie frekvencie a výkonnejšie procesory. To isté platí aj keď budeme na daných zariadeniach spracovávať grafiku, či video, prípadne fotky. Ak máme počítač len na kancelárske aplikácie, môžeme sa držať aj základných, prípadne stredne výkonných procesorov.

Viac – Čo je to procesor?

Procesor spracúva vstupy, ktoré do počítača zadáva používateľ. Stará sa teda o dáta, ktoré prijme v zakódovanej podobe, spracuje ich a odošle na výstupný systém. Tam sa zase dekódujú a zobrazia v podobe informácií. Riadi aj zvyšné komponenty, s ktorými spolupracuje. V reči stroja hovoríme o dvoch stavoch procesora, teda o zapnutom a vypnutom, ktoré sú reprezentované číslami 0 a 1. Pomocou týchto stavov sa dajú pretlmočiť všetky zadania, ktoré ako používateľ chceme na počítači vykonať.

Procesory bývajú založené na štandardnej architektúre x86 ARM. Reč je najmä o modeloch od spoločnosti Intel a AMD.

Procesor reprezentuje jeho taktovacia frekvencia. Tá hovorí o tom, koľko krát sa môže zmeniť stav 1 na 0 (a naopak) za jednu sekundu, teda koľko informácií dokáže spracovať v priebehu sekundy. Číslo sa uvádza v Mega Herzoch či Giga Herzoch. Vyššie frekvencie znamenajú vyšší výkon, no aj väčšie zahrievanie.

Spravidla sú výkonnejšie viacjadrové procesory, pretože dokážu spracúvať viacero informácií súčasne. Dá sa hovoriť akoby o viacerých procesoroch v rámci jedného čipu. Existujú rôzne generácie, ktoré majú rozlične husté integrované obvody. Udávajú sa v nanometroch ich výrobných postupov. Čím je výrobná technológia pokročilejšia, tým je počet nanometrov menší. Výrobný postup v dnešnej dobe predstavuje 32 a 22 nm technológie, no v roku 2015 sa už dočkáme 14 nm výrobného procesu.

Operačná pamäť

Operačná pamäť, hovorovo RAM, je úložisko pre dočasnú úschovu dát, s ktorými operačný systém práve pracuje. Z pamäte počítač číta a rovnako na ňu zapisuje údaje. O dočasné úložisko ide preto, že vie s dátami pracovať, len keď má prístup k elektrickému napájaniu. Ak teda počítač vypneme, údaje z RAM zmiznú. Nezmiznú len vtedy, ak ho dáme uspať, pretože sa až do ďalšieho zapnutia uloží obraz pamäte RAM na rýchly disk, z ktorého sa pri opätovnom zapnutí opäť načíta.

Pre aktívne a náročnejšie využívanie počítača sa hodia pamäte DDR3 s výššími frekvenciami a kapacitou minimálne 8 a viac gigabajtov. Pre ostatné aplikácie je optimálny model dnes už minimálne s 2 dvomi, či dokonca 4 Gigabajtami (64-bitový).

VIAC - Čo je to operačná pamäť?

Na rozdiel od úložného priestoru, k dátam na pamäti RAM nemáme priamy prístup. Jednotlivé typy operačnej pamäte sa odlišujú výkonom, teda rýchlosťou, kapacitou, ale aj rozmerom PINov a konektorov, ktorými sa pripája do základnej dosky počítača.

Jej výkon sa odzrkadľuje pri spustení viacerých programov, či aplikácií naraz – ak je ich väčšie množstvo, kapacita RAMky sa využíva tiež viac. Ak nám však táto pamäť nestačí, operačný systém využije i časť pevného disku, no ten pracuje pomalšie. Súvisí to s vyššou prenosovou rýchlosťou medzi zbernicou a RAM.

V dnešnej dobe sa využíva typ DDR3, kým pomaly stojí za dverami aj model DDR4. Novšie typy pamäte sú vždy rýchlejšie v zmysle frekvencie informácií aj dátového toku. Tiež spotrebujú menej energie (majú vyššiu hustotu integrácie) a spravidla sa im zväčšuje kapacita.

Pevný disk/Úložný priestor

Pevný disk tvorí úložný priestor pre dáta a multimediálny obsah, ktorý je súčasťou daného počítača. Je to neoddeliteľná časť počítača (z angl. Hard Disk Drive, teda pevná disková jednotka HDD). Na rozdiel od operačnej pamäti, dáta tu ostávajú aj po prerušení prítoku elektrickej energie.

Pevné disky majú tri základné podoby:

  • HDD – tvoria ho mechanické časti, a preto je potrebná bezchybná ochrana voči nečistotám a prachu, aby nedošlo k znečisteniu. HDD je tak zabalený v prachuodolnom obale. Má tu veľkosť 2,5 palca.

    Dôležitým parametrom je rozhranie, akým je prepojený s počítačom. To totiž vypovedá o rýchlosti toku dát. Dnes sú k dispozícii disky s konektormi typu SATA II (3Gbps) a SATA III (6Gbps). Táto rýchlosť však nehovorí o samotnej rýchlosti disku.

    Rýchlosť čítania dát pevného disku sa určuje počtom otáčok za minútu (rpm), kde zlatý stred tvorí 7,200 otáčkový disk. Staršie sú 5400 otáčkové.

    V rámci kapacity hovoríme o rozmedzí od GigaBajtov po TeraBajty. Normou je však asi 500 GB až 1 TB, no konkrétne hodnoty závisia od toho, na čo je počítač určený. Kapacita úložného priestoru sa okrem toho dá rozšíriť o externý HDD s rôznymi veľkosťami.

  • SSD – na rozdiel od HDD neobsahujú žiadne mechanické, pohyblivé časti. Je to akoby veľkokapacitná SD karta, či rýchly USB kľúč. Sú tak absolútne tiché a zároveň odolné. Majú menšiu spotrebu energie, menšiu hmotnosť a v zásade sú oveľa rýchlejšie (Najrýchlejšie (2014) = cca 555 Megabit/s zápis aj čítanie). Ich cena je však vyššia, čo je citeľné najmä pri vyšších kapacitách.
  • SSHD – v počítačoch možno využiť, najmä pre bootovanie, skĺbenia HDD a SSD diskov, ktoré sa nazývajú hybridnými diskami. Vychádzajú z HDD, no namiesto vyrovnávacej CACHE pamäte, veľkosti 8 až 64 Megabajtov, obsahujú malý SSD disk veľkosti 16 až 40 Gigabajtov. V priemere sú tieto disky rýchlejšie ako HDD, no výkonu samotného SSD sa ešte nevyrovnajú. Ide však o príjemný kompromis, aj z pohľadu ceny.

Zaujímavosťou je, že hybridné disky sú pri prvých zapnutiach rovnako rýchle ako HDD, no po každom ďalšom zapnutí sa mierne zrýchľujú.

Grafická karta

Pôvodne mal grafické operácie na starosti procesor, no s rastúcim grafickým výkonom, a tak aj požiadavkami, sa poriadne zaťažoval. Vznikli preto samostatné jednotky, ktoré mali na zodpovednosť grafické procesy a nazvali sa grafickými kartami.

Základ ich práce je generovanie obrazu na monitore, no tiež dekódujú video v rôznych formátoch, alebo sa postarajú o hladký priebeh hrania počítačových hier. Grafická karta vlastní v súčasnosti svoje vlastné procesory. Tiež má operačnú pamäť a nechýba ani chladenie. V prípade potreby bývajú i dve, no mali by byť rovnakého typu kvôli vzájomnej kompatibilite a komunikácii.

  • Integrovaná grafická karta – tá tvorí stále súčasť procesora alebo základnej dosky. Nachádza sa v počítačoch, ktoré nie sú stavané na príliš veľkú grafickú záťaž. Nazýva sa tiež zdieľaná, pretože využíva na svoj chod pamäť RAM počítača, spolu s procesorom. Má nižšiu spotrebu, čiže šetrí batériu. Na druhej strane, má nižší výkon. Prehrá však napríklad bez problémov aj taký Full HD záznam.
  • Dedikovaná grafická karta – je samostatným zariadením s vlastnou pamäťou. V tom prípade však kladie vyššie požiadavky na batériu, teda energiu. Okrem toho si vyžaduje i samostatné, aktívne chladenie. Je však nevyhnutnosťou pri práci s odbornými grafickými programami.

Ďalšie dôležité parametre pri výbere počítača

Displej - obrazovka

Uvádza sa v pixeloch, teda zobrazovacích bodoch, z ktorých sa obraz tvorí. Ide o ich počet na obrazovke. Čím je toto číslo vyššie, tým je rozlíšenie väčšie. V súčasnosti sa už pri monitoroch pre desktové počítače považuje za lepší štandard Full HD rozlíšenie.

  • High Definition (HD) – pomer strán obrazu je spravidla 16:9 a rozlíšením 1280 x 720. Táto podoba má teda 720 riadkov.
  • Full High Definition (Full HD) – pomerom strán obrazu je zväčša16:9 a rozlíšenie 1920 x 1080. Hovoríme teda o riadkovaní 1080.
  • Ultra High Definition (UHD) – obrazom pomeru 16:9 a rozlíšením 3840 x 2160 pixelov (4K). Monitory s takýmto rozlíšením sa už tiež začínajú predierať medzi používateľov. Sú však zatiaľ dosť zriedkavé a zväčša sa oplatia pre grafické, či filmové štúdia, kde sa upravuje video nakrútené v UHD rozlíšení.

Existujú však rôzne podskupiny týchto rozlíšení. Napríklad QHD, qHD, WXGA, 2K a iné.

Rozhranie

Dôležitou súčasťou počítačov sú rozširovacie konektory. Rozširujú možnosti naozaj vo viacerých smeroch. Rozoznávame v zásade dva typy rozhraní – káblové, ktoré potrebuje na svoju funkciu konektor + kábel, no a druhým sú bezdrôtové, teda virtuálne rozhranie.

Konektory, káble

  • USB – patrí k najzákladnejším portom, môže sa nachádzať v podobe 2.0 a 3.0, pričom 3.0 je rýchlejšie pripojenie s prenosom vyššieho dátového toku. Cez USB port sa k počítaču pripájajú USB kľúče, prípadne externé veľkokapacitné disky. Rovnako však aj klávesnice, myši, tlačiarne a rôzne ďalšie periférne zariadenia. Počítač by mal mať minimálne 4, no lepšie je ak má 6 – 8 USB portov.
  • VGA – je to síce starší port, no stále rozšírený, najmä pri pripájaní k projektorom, či moitorom s týmto rozhraním. Prenáša dáta medzi grafikou a daným zariadením. Existuje však prevodník medzi VGA a DVI rozhraním.
  • DVI, DisplayPort, HDMI – rozhrania, ktoré tiež slúžia na pripojenie k monitorom, televízorom ale aj k moderným projektorom. Najčastejší je štandardný HDMI konektor, no existujú aj ich menšie verzie, v podobe mini DVI, či micro DVI, alebo mini DisplayPort a mini HDMI (typ C). Pri HDMI však hovoríme aj o štandardnom type A, väčšom B či micro D.
  • Ethernet – port pre sieťový Ethernet kábel, ktorý počítaču zabezpečí napríklad prístup k internetu, či k domácej/pracovnej sieti, v ktorej môžu byť ďalšie počítače.
  • Thunderbolt – konektor od Intelu, ktorý sa prvý raz využila spoločnosť Apple pre svoj MacBook Pro. Ide o pripojenia periférií vyššou rýchlosťou a ide o konkurenciu pre USB 3.0. Ponúka totiž až 2-násobnú rýchlosť práve oproti USB 3.0. Zatiaľ sa však toto rozhranie veľmi nerozšírilo.

Bezdrôtové pripojenie

  • WiFi – vybavenie bezdrôtovej komunikácie WiFi, pomocou ktorej sa dostanete na internet. K jeho využitiu je potrebný WiFi router na druhej strane. Patrí k štandardnej výbave.
  • Bluetooth – pomocou neho sa dajú pripájať rôzne doplnky v podobe reproduktorov či slúchadiel, alebo aj klávesnice a myši.
  • CD/DVD mechanika - zvyčajne býva súčasťou stolných počítačov i vysúvateľná mechanika na čítanie a samozrejme aj zápis na CD/DVD/Blu-ray disky. Pri zariadeniach Macintosh a All-in-One nie je viditeľné známe vysúvanie, ale len otvor, do ktorého sa disk jemne zasunie.

Publikované: 16. 09. 2014

Vyberáme z NAY magazínu

Všetky články NAY magazínu

Hore