Brutálna Nikita - filmová recenzia

Filmová tvorba francúzskeho scenáristu a režiséra Luca Bessona je pozoruhodná pre viaceré jeho autorské osobitosti: akcia, napätie, sci-fi a „femmes fatale“, osudové ženy. Ak ste nevideli film Leon a v ňom 12-ročnú Natalie Portman, je nevyhnutné to napraviť. Ale najskôr zhliadnite skorší Bessonov klenot – Brutálnu Nikitu. Tam sa totiž o. i. rodí aj fenomenálna postava Čističa Viktora (Jean Reno), ktorá neskôr v Leonovi (1994) dostáva svoj vlastný priestor a žáner akčných trilerov rozširuje o nový kult. La femme Nikita je tiež kult. Minimálne Bessonovej, ale v tom aj francúzskej produkcie.

Brutálna Nikita - filmová recenzia

Nikita, vlastným menom Josephine, je mladá francúzska feťáčka, ktorá sa divákovi okamžite predstaví ako neriadená strela, šialená, drzá, chladnokrvná, s abstinenčnými príznakmi. Počas vlámačky do lekárne dôjde k prestrelke, Nikita zabije policajta a odsúdia ju na tridsať rokov do väzenia. Nejaký filmový všemohúci ale vie, že toto je výnimočná žena, a tak jej zošle tajného agenta Boba, ktorý jej, vyšinuto pôsobiacej väzenkyni, ponúkne kontrakt s vládou, že sa podvolí výcviku a stane sa tajnou agentkou s poslaním zabíjať. Nikita sa chce na definitívne rozhodnutie vyspať, Bob jej na to dá hodinu.

V tomto filme sa striedajú nálady a atmosféry ako to v dobrom napínavom trileri má byť – držia diváka natiahnutého na dejovej línii ako na škripci a hneď ako napätie povolí, napríklad pod vplyvom veselých, miestami trochu sentimentálnych romantických scén z Nikitinho intímneho života, dôjde k náhlemu situačnému zvratu a divák sa zasa spolu s hlavnou hrdinkou ocitá v brutálne vygradovanej, životu nebezpečnej, hraničnej situácii. Akčné scény sú Bessonovou špecialitou a pôsobia naozaj realisticky a rovnako uveriteľný je aj Nikitin „prerod“. Tá má (už z názvu filmu) vštepený potenciál „špeciálnej“ ženy: prirodzený pôvab, detskú nevypočítateľnosť a neskrotného rebelského ducha (ako aj Mathilda v Leonovi, Leeloo v Piatom elemente či Johanka z Arku). Na linke od feťáckych uličiek cez väzenie do tajnej vládnej organizácie sa nevyhnutne, niekedy bolestne, väčšinou však šarmantne transformuje do novej životnej roly – nájomnej vrahyne. Na vrchole tejto premeny sa film končí – ďalšia skvelá voľba scenáristu. Luc Besson neplytvá replikami, každá sedí tak ako má. V niektorých scénach síce zachádza trochu ďalej než je potrebné a divákovi sa tak dostáva aj štipky francúzskeho gýču (napr. postava Amande), čo je však poľahky odpustiteľné, pretože situačné zvraty tu fungujú (ne)bezpečne dobre. Čo môže pôsobiť rušivo, sú opakované pripomienky Nikitinho veku (20 – 23), ktorý nekorešponduje s vekom a ani zjavom vtedy 30-ročnej herečky Anne Parillaud. Besson však dobre vedel, prečo si ju vybral. „Nadprirodzenosť“ hlavnej hrdinky je často motív, na ktorom Luc Besson stavia kľúčovú zápletku a bez ktorého by jeho filmy neboli tým, čím sú. Aby ale takáto postava mohla reálne vyniknúť, je nadovšetko potrebná tá pravá herečka. Anne Parillaud vyzerá vo filme podľa Bessonovych predstáv. Pôsobí krehko, no drzo, chlapčensky štíhlo, k tomu krátke vlasy, bitkárske sklony... Na začiatku sama netuší, kto je, nevie to ani divák, iba jej stvoriteľ, a ten sa neobťažuje vysvetľovať, prečo práve ona môže mať na výber, čo môže byť pre diváka podstatná otázka, ktorá sa mu ale v deji nezodpovie. Je to samozrejmosť jednoducho preto, že je titulnou hrdinkou, lebo je „brutálna“, tak ako je samozrejmé, že nadpozemská Milla Jovovich bude piaty element.


Jediná škoda je to, že tento výborný film „prekryl“ televízny úspech rovnomenného kanadského seriálu s blonďatou Austrálčankou Petou Wilson v hlavnej úlohe, takže súčasný divák je presvedčený, že to je tá pravá Nikita. Ale tento film z úsvitu poslednej dekády bývalého tisícročia vás rýchlo vyvedie z omylu aj ilúzie.

Brutálna Nikita
Francúzsko, Taliansko, 1990, 117 min.
Scenár a réžia: Luc Besson
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              Lucia Lenická

Publikované: 06. 06. 2016

Vyberáme z NAY magazínu

Všetky články NAY magazínu

Hore