Malý princ – filmová recenzia

Sfilmovať slávnu knižnú Exupéryho predlohu, to chce veľa odvahy. Sám režisér Mark Osborne sa vraj pre nedotknuteľnosť tohto literárneho fenoménu nechcel do filmu vôbec púšťať. Napokon ale vymyslel spôsob, vďaka ktorému dokáže filmový Malý princ očariť podobne ako v knihe.

Malý princ – filmová recenzia

Jej posolstvo – nikdy nezabudnúť na dieťa, ktorým sme všetci kedysi boli – nechal Osborne vo filme vyznieť celkom explicitne, umocnil ho trocha extrémnou hyperbolou na svet, v ktorom sú všetci dospelí fádni, zrobotizovaní a bez fantázie. V takom sterilnom prostredí vyrastá aj malé dievčatko pod dozorom mamy, pravda, tiež trocha extrémistickej postavičky, keďže v túžbe vychovať z dcéry perfektú dospeláčku, má pre ňu bezpečne pripravený tzv. „life plan“ – plán života rozvrhnutý do tabuliek, schém a diagramov na veľkej nástennej tabuli v epicentre domu. Ak sa ho bude dievčatko striktne držať, raz sa z nej môže stať, napríklad, dokonale úspešná manažérka v šedivom kostýme. A ono sa veru drží, a to s rozkošnou oddanosťou a takmer dospeláckym presvedčením. Až kým jej do učebnice cez okno neprifúkne stránku z knihy, ktorú všetci dobre poznáme.

Dva protiklady, dve zápletky, dve dejové línie. Tvorcovia sa veľmi dobre rozhodli odlíšiť ich aj dvojakou animáciou. Zatiaľ čo príbeh dievčatka podlieha počítačovej grafike, Malý princ a jeho línia dostali svoj priestor vďaka šikovným rukám tvorcov stop-motion bábok. Tí stavili na prírodné materiály z dreva a papiera, čo má odkazovať na príbuznosť s knihou. Vizuálna stránka je tu naozaj solídne prepracovaná a divákovi sa – najmä vďaka bábkam – môže dostať aj veľmi silného pocitu nostalgie za detstvom, kedy večerníčkom vládlo ono skutočné priestorové výtvarné umenie. Mýtickej líške tvorcovia naozaj zložili poklonu a my im v tomto smere skladáme tiež. Knižky sa totiž držia dôkladne a zaznejú všetky krásne myšlienky, odvinú sa všetky symbolické motívy, ktoré robia toto dielo jediným svojho druhu. Exupérymu by sa takéto spracovanie mohlo celkom páčiť.

A keď je reč o autorovi, paralela k nemu – pološialený letec, ktorý zčista-jasna vtrhne do domu svojich dvoch susediek, aby nadobro zmenil ich životy, je tiež svojím spôsobom extrémny. Vlastne v tomto filme neextrémneho dospeláka asi ani nenájdete (snáď len policajt vykonáva svoju rutinu s celkom bežným nasadením). Letec vďaka fenomenálnej púštnej halucinácii zotrval v štádiu znovuobjaveného a už nehynúceho vnútorného dieťaťa a paradoxne je to on, starý muž, kto otvára brány skutočného detstva predčasne dospelému dievčatku. O pôvabnosti tohto motívu i spôsobe jeho spracovania (vizuálnom, dramatickom aj scenáristickom) netreba pochybovať. Čo sa však v hrdle diváka môže zadrhnúť, je trochu pretiahnuté finále, kedy uvidíte, čo ste nikdy vidieť nechceli. Že aj Malý princ predsa len môže... dospieť. Možno trochu pritiahnuté za vlasy, možno trochu kŕčovité, avšak s celkom odvážnym úmyslom, prečo nie. Osborne posunul hranice novým smerom, či úspešne, posúdi asi každý sám. Presvedčte sa, odporúčame.

Malý princ
Francúzsko, 2015, 106 minút
Réžia: Mark Osborne
Predloha: Malý princ – Antoine de Saint-Exupéry
Scenár: Irena Brignull, Bob Persichetti
Hudba: Hans Zimmer, Richard Harvey
V anglickom znení: Mackenzie Foy, Rachel McAdams, Riley Osborne, Jeff Bridges, Marion Cotillard, James Franco, Vincent Cassel, Benicio Del Toro a ďalší


Lucia Lenická

 

Pripojené stránky

Publikované: 26. 09. 2016

Súvisiace kategórie

Hore

Vyberáme z NAY magazínu

Všetky články NAY magazínu

Hore