Ako zvládnuť bezpečnostné hrozby vo Windowse a Androide?
S akými druhmi malvéru sa môžete stretnúť v počítačoch s Windowsom a zariadeniach s Androidom a ako sa brániť proti škodlivému softvéru?

O čom sa dočítate:
V tomto článku sa pozrieme na bezpečnostné hrozby, ktorým čelí každé zariadenie s OS Windows alebo Androidom, respektíve každé, ktoré nejak komunikuje s vonkajším svetom – cez sieť, flashdisky… Konkrétne sa zameriame na rôzne druhy malvéru (z anglického malicious software, teda škodlivý softvér).
Prípad kybernetického útoku na servery Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) z januára 2025 ukazuje, ako nebezpečný je ransomvér.
Prečo (ne)byť paranoidní
Na začiatok sa žiada povedať, že „pravdepodobne nikto nejde priamo po vás“, ale že „to rozhodne neznamená, že ste v bezpečí“.
Nežijeme v špionážnom románe, takže väčšina napadnutých používateľov nie je konkrétnym cieľom. Ak vás osobne nesleduje polícia (alebo SIS apod.), zahraničná tajná služba, najatý hacker napríklad v rámci podnikovej špionáže, alebo ak napríklad neštvete suseda – profesionálneho hackera, ktorý má veľa voľného času – tým, že mu o polnoci do stien púšťate hlasitú hudbu, asi nejde o cielený útok.
Malvér často predstavuje spôsob, ako (nelegálne) získať peniaze. Nevyberá si vás priamo, ale snaží sa dostať program na milióny počítačov a vy ste proste medzi nimi. Základné bezpečnostné pravidlá ale rovnako platia pre vás ako pre napríklad vysoko postaveného politika. Len s tým rozdielom, že ten by mal mať ešte oveľa prísnejší režim.

Vďaka filmom si často predstavujeme hackera nejak takto. V reáli to môže byť normálny človek, legálne najatý napríklad Microsoftom.
Všetok malware škodí, ale každý inak
Pripravili sme pre vás skrátený a trochu zjednodušený prehľad hlavných druhov malvéru. Po jeho prečítaní by ste mali mať základný prehľad a aspoň tušiť, o čom to čítate v novinách alebo pred čím vás to antivírus varuje.
Adware
Začneme zľahka. Advér je reklamný softvér, ktorý vás obťažuje „len“ tým, že zobrazuje reklamu. Môže sa to prejavovať napríklad tým, že vám neustále vyskakujú reklamné bannery a okná, agresívnejší advér vám napríklad môže zmeniť domovskú stránku v prehliadači. Pikantné je, že advér si inštalujete „dobrovoľne“, napríklad ho zabudnete odškrtnúť pri inštalácii bezplatného programu, ktorého autor si zarába zahrnutím advéru do inštalačného balíčku. Škodlivosť je relatívne minimálna.
Počítačový červ
O počítačových červoch sa väčšinou v správach nedočítate, pretože ide často skôr o spôsob, ako šíriť škodlivý softvér, než o výsledok ako taký. Červ infikuje váš počítač a potom sa snaží rozšíriť svoje kópie cez sieť na ďalšie počítače (ako vírus). Jeho druhotným účelom je, že napríklad vytvorí tajný prístup v systéme (zadné vrátka, backdoor), maže súbory, škodí napríklad poškodením systému apod.

Označenie počítačový „vírus“ nie je náhodné ani nepresné. Škodlivý softvér kopíruje sám seba a šíri sa ako svoj „biologický“ náprotivok.
Trójsky kôň
Existujú ale napríklad aj keyloggery, ktoré sú schopné zaznamenať každý úder klávesnice (vrátane hesiel) alebo softvér, ktorý by vás dokázal sledovať cez webovú kameru. Preto ju na laptope mnoho používateľov počas nepoužívania aspoň prelepí nepriehľadnou páskou.
Ransomware
Dostávame sa ku geniálnemu (respektíve geniálne ohavnému) druhu malvéru, ktorý v januári 2025 dokázal ochromiť Kataster nehnuteľností (ÚGKK) v Bratislave a ktorému za posledné roky podľahlo nespočetne veľa používateľov a firiem. Ransomvér funguje spravidla tak, že sa nenápadne spustí, potom v systéme tajne na pozadí (pretože to nejakú chvíľu trvá) zašifruje všetky dáta v počítači, a to nielen u vás, ale „ideálne“ v celej sieti… A potom sa odhalí. Dáta sú zvyčajne zašifrované nejakou prakticky neprelomiteľnou šifrou, s ktorou by si neporadila ani americká armáda, a vy máte na výber: Zaplatíte výkupné (ransom) a dostanete heslo (a obvykle ho naozaj dostanete), alebo o všetko prídete. Alebo môžete čakať niekoľko mesiacov/rokov, než sa nejakej skupine kyberbezpečnostných špecialistov podarí prelomiť pôvodný kód aj bez platenia, na čo ale väčšinou nemáte čas. Stačí otvorenie jedného škodlivého súboru a môžete prísť o terabajty dát vo firemnej sieti…

Ransomvér dokáže neprelomiteľne zašifrovať vaše súbory. Zaplatíte, alebo o ne prídete.
Väčšinou sú v ohrození dáta, nie hardvér. Ale…pozor na phishing a spamy
Phishing a spamy
V článku sme sa sústredili na škodlivý softvér, zmienku si ale zaslúžia aj klasické „podvody“ – spamy a phishing. Je to jednoduché: Pamätáte si, že banky, sporiteľne apod. po vás NIKDY nebudú chcieť vaše heslo ani osobné údaje cez e-mail – nanajvýš vám nejak viac či menej krkolomne umožnia zmeniť ho, pričom odporúčame ignorovať e-mail a vyriešiť to cez oficiálny web banky (alebo na pobočke). A čo sa spamov týka, je nám ľúto, ale nezdedili ste pol trilióna ani vám nikto neodkázal zlaté bane. Ak áno, právnik vás kontaktuje inak než e-mailom z Nigérie písaným krkolomnou angličtinou. Nedajte ani na to, že e-maily správne uvedú napríklad vaše meno. A aj keď všetko vyzerá dobre, ale vy máte podozrenie, nie je hanba zavolať napríklad do banky a overiť si, že je správa od nich.
V absolútnej väčšine prípadov nemusíte veriť poplašným e-mailom (hoaxom), že keď urobíte to a to, „zhorí vám počítač“. Moderné počítačové súčiastky sú dôsledne chránené (okrem iného proti prehriatiu), takže sa, samozrejme, dajú zničiť, napríklad keď sa podomácky snažíte zvýšiť ich výkon a urobíte to veľmi zle, ale „nie je to bežné“ ani jednoduché.
Hackeri nie sú len zlí útočníci. „White hat“ je označenie pre hackera na strane dobra, ktorý hľadá a objavuje bezpečnostné chyby preto, aby ich oznámil a tvorca systému ich mohol opraviť. To je nielen legitímna, ale aj veľmi dôležitá práca.
Jedna nebezpečná výnimka ale existuje, a síce cryptomining malware. Tento škodlivý softvér využíva výkon vášho počítača (hlavne grafickej karty) na to, aby ťažil kryptomeny – hovorí sa tomu aj cryptojacking. Vás to stojí nielen vyššie účty za elektrinu, ale tiež to môže výrazne rýchlejšie opotrebovať váš hardvér, takže nová herná grafická karta nevydrží funkčná roky, ale napríklad len mesiace.
Takéto útoky nie sú nijak mimoriadne bežné (pretože sa dajú relatívne dobre odhaliť) a určite sa nemusíte báť onoho „zhorenia počítača“ behom piatich minút. Myslíme ale, že by ste mali vedieť o ich existencii.
Najlepšou obranou je prevencia
Základné bezpečnostné pravidlá ste stopercentne počuli v práci, škole, od detí alebo rodičov. Skutočne fungujú.
Nenavštevujte pochybné weby a nič z nich nesťahujte
Opäť nejde len o „porno zadarmo“. Podobne sa môžu používatelia nachytať, keď kliknú na reklamu na softvér, ktorý im zaručene odstráni vírusy… a namiesto toho si počítač účinne zavírujú. Tiež nie je vhodné, keď si nechcete legálne kúpiť MP3 alebo e-knihu za pár eur, aby ste cez Google navštívili nejakú nezrozumiteľnú ázijskú alebo ruskú stránku, ktorá daný súbor inzeruje, a tam ju stiahli. To samé platí pre nelegálne sťahovanie cez torrenty – o morálke ani nehovoríme, ale bezpečnostne to rozhodne nestojí za to.

Zabezpečený protokol HTTPS stráži komunikáciu webového prehliadača a webového servera.
Neotvárajte prílohy z neznámych e-mailov a neklikajte na odkazy v nich
Väčšina e-mailových klientov vám dnes neumožní poslať spustiteľný EXE súbor, ale i tak sa, samozrejme, vírusy môžu šíriť cez správy, napríklad v rámci archívu alebo cez odkaz. Ak vám babička pošle fotku z kúpeľov, tak si ju, samozrejme, otvorte. Ak ale príde podozrivý odkaz z podozrivej adresy, ktorú nepoznáte (alebo aj z adresy, ktorú poznáte), lepšie je neklikať (a pri tej známej upozorniť majiteľa, že vám od neho prišiel spam). Nezabudnite tiež, že do mena účtu e-mailu si môžete uviesť čokoľvek a zvyšok tvoria len text a obrázky, takže vám veľmi jednoducho môže prísť oficiálne vyzerajúci e-mail od „Slovenskej sporiteľne“ (vybrali sme ju, samozrejme, náhodne), ale hore v hlavičke vidíte, že vlastne prišiel od info@bhgjksoh.net, čo jednoznačne nie je úradný e-mail danej inštitúcie.
Nemusíte žiť v strachu… Vedzte ale, že stačí jedna chyba a môžete prísť (prinajmenšom) o všetky dáta, preto nepodceňujte ani bezpečnostné prvky, ako je napríklad silné heslo.
Používajte aktuálnu verziu systému
Ako pri Windowse, tak pri Androide by ste mali používať poslednú dostupnú verziu systému. Útočníci (alebo aj poverení zamestnanci na strane dobra) často objavia nejakú doteraz neznámu bezpečnostnú chybu, ktorú tvorcovia systému rýchlo opravia („zaplátajú“) prostredníctvom aktualizácie. Pokiaľ by ste aktualizáciu nestiahli, budete naďalej zraniteľní. Ak môžete, voľte Windows 11 a Android s najnovšími bezpečnostnými aktualizáciami.

Áno, zdržujú. Áno, vždy s nimi počítač alebo mobil otravujú v najnevhodnejšej chvíli. Aj tak sú aktualizácie životne dôležité.
Windows má vlastnú Ochranu pred vírusmi a hrozbami, ktorú by ste určite nemali vypínať. Možno vás občas bude „obťažovať“ falošnými varovaniami, ale je to lepšie, ako keby nejaký škodlivý softvér prekĺzol. Môžete nainštalovať aj samostatný antivírusový program, niektoré sú dokonca bezplatné (napríklad Avast alebo Avira). Z platených môžeme spomenúť napríklad slovenský ESET alebo antivírusový softvér Norton.
Nemusíte vykonávať hĺbkové kontroly každý deň, ale občas to rozhodne neuškodí, nehľadiac na to, že všetky vyššie spomenuté programy (vrátane toho vo Windowse) slúžia aj ako nepretržitá „preventívna“ ochrana, nie iba na odstránenie vírusov.
Ako používať kvalitnú ochranu počítača, si môžete prečítať v článku Ako ochrániť počítač pred vírusmi.

Moderný antivírusový softvér, ako je napríklad F-Secure, môže chrániť všetky vaše zariadenia.
Neinštalujte neznámy a neoverený softvér
V dnešných časoch máte k dispozícii neuveriteľné množstvo kvalitného softvéru zadarmo alebo za veľmi výhodnú cenu (aj nové videoherné hity rýchlo zlacňujú), takže už ani cena nie je dôvod pre to, aby ste sťahovali nelegálny softvér z pochybných zdrojov. Hra aj program môžu pokojne fungovať na jednotku, ale pri nezákonnom prelamovaní ochrany môžete jednoducho zavíriť svoj počítač. Rovnako opäť varujeme pred rôznymi podivnými antivírusmi a softvérmi, ktoré sľubujú rekordné zrýchlenie a vyčistenie počítača apod. Netvrdíme, že neexistujú, ale odporúčame ich hľadať cez recenzie na overených weboch apod., nie „náhodne“ cez Google.
Varovanie platí aj pre Android. Aplikácie z oficiálneho obchodu Google Play by mali byť overené (tam si ale dávajte pozor, aké vyžadujú oprávnenie), ale menej skúseným používateľom sa rozhodne neodporúča, aby inštalovali aplikácie stiahnuté mimo oficiálne zdroje.

Škodlivý softvér sa pokojne môže dostať cez sieť do celej firmy.
Pozor na flashdisky
Nie je náhoda ani „rozmar ítečkárov“, že si v množstve inštitúcií a firiem nemôžete do počítača vložiť neschválený flashdisk. Cez flashky sa vírusy naozaj môžu šíriť a šíria, a napríklad v úradníckych počítačoch by mohli napáchať pekné škody. Aj flashdisky je preto vhodné pravidelne kontrolovať cez antivírusový softvér (a premazávať), prípadne zvoliť na presun súborov bezpečné spôsoby – napríklad použiť ako medzičlánok počítač nepripojený k sieti.
A dôležité upozornenie na záver. Microsoft plánuje ukončiť podporu operačného systému Windows 10. Aby ste mali svoj počítač aj naďalej 100 % chránený, treba prejsť na novší operačný systém. Ako na to? Viac zistíte v článku Predĺženie podpory Windows 10 a Ako nainštalovať Windows 11.
***
Dúfame, že už máte v hrozbách trochu väčší prehľad, že naše bezpečnostné tipy dávno dodržiavate a boli pre vás len pripomienkou, a prajeme, aby sa vám malvér z diaľky vyhol.
FAQ – na čo sa pýtate najčastejšie?
Najčastejšími hrozbami sú rôzne typy malvéru, ako sú vírusy, ransomvér či škodlivé aplikácie, ktoré sa šíria cez internet, e-maily alebo neoverené súbory.
Základnou ochranou je prevencia. Neklikajte na podozrivé odkazy, nesťahujte neoverený obsah, pravidelne aktualizujte systém a používajte antivírusový program.
Áno, antivírus poskytuje efektívnu ochranu v reálnom čase a pomáha odhaliť hrozby skôr, než poškodia zariadenie alebo dáta.
Súvisiace články:
