Ako vybrať grafickú kartu

Aby mohol počítač správne fungovať, potrebuje grafickú kartu. Niektoré si vystačia s grafikou integrovanou v procesore, na náročnejšie aplikácie potrebujeme dedikovanú kartu. A keďže je grafická karta často najdrahším komponentom, jej výber je kľúčový. Ako sa zorientovať v grafikách? Čítajte ďalej.

O čom sa dočítate:

• Čo je to grafická karta
• Základné parametre
• Výrobcovia grafických čipov
• Grafické karty podľa využitia
• Grafické karty podľa ceny
• Kompatibilita a na čo si dávať pozor

Čo je to grafická karta

Grafický procesor (GPU) v PC sa stará o spracovanie grafického (obrazového) výstupu na PC a jeho výsledné zobrazenie na monitore. Každý PC potrebuje na správne fungovanie grafický procesor. V súčasnosti rozlišujeme 2 druhy grafických procesorov – integrované (iGPU) a dedikované (dGPU). Integrované grafické karty sú súčasťou procesora počítača. Stačia na bežné použitie a nenáročné činnosti ako prehliadanie webu, kancelárske práce atď.

My sa zameriame na dedikované grafické karty. Tie potrebujete pre akúkoľvek náročnejšiu činnosť – od hrania hier, cez editovanie videí, renderovanie grafiky až po AI aplikácie.

Základné parametre grafických kariet

Grafické karty sú z pohľadu parametrov zložitejšie, lebo sa na nich podieľa viac výrobcov. Základom GPU je grafický čip, ktorý navrhuje ich dizajnér (v súčasnosti sú to NVIDIA, AMD a Intel). Tieto čipy sú následne distribuované ich partnerom (nazývajú sa board partners a sú to napr. ASUS, MSI, GIGABYTE či Sapphire), ktorí čipy integrujú na svoje vlastné dizajnované základné dosky.

Grafický čip a model grafického čipu

Grafický čip je mozgom grafickej karty a spracováva všetky výpočty. Ide o najdôležitejšiu časť GPU a určuje výkonnostnú triedu celej grafickej karty. Model grafického čipu potom špecifikuje o akú grafickú kartu ide. Napríklad na základe grafického čipu GB203 od NVIDIA sú postavené 2 modely grafických kariet, a to RTX 5070 Ti a RTX 5080.

Pozor pri notebookoch! Napr. 5070 Ti v notebookoch používa slabší čip GB205, aj keď zdieľa názov so svojou desktopovou verziou. Notebookové verzie GPU môžu byť aj o 40 % pomalšie. Pri výbere notebookov sa teda nespoliehajte na informácie o desktopovej verzii GPU.

Grafický čip NVIDIA Blackwell

Frekvencia jadra

Frekvencia jadra indikuje, rovnako ako na procesoroch, koľko výpočtových cyklov zvládne GPU za jednu sekundu. Ide o základnú frekvenciu, na ktorej GPU pracuje pri bežnom zaťažení. Turbo frekvencia je potom zvýšená frekvencia, ktorú je GPU schopný dosiahnuť, keď potrebujete získať výkon navyše. Štandardne sa uvádza v MHz.

Pamäť

Tak ako procesor využíva pamäť RAM pre načítanie údajov, s ktorými pracuje, tak aj GPU majú vlastnú pamäť označenú VRAM. Na rozdiel od bežných RAM sa VRAM nedá upgradovať. Pri nákupe GPU je teda treba zohľadniť, v akom rozlíšení budete hrať a podľa toho vyberať veľkosť VRAM. Štandardná veľkosť VRAM na GPU sa dnes pohybuje od 8 GB do 32 GB.

Výrobcovia grafických čipov

Na trhu grafických kariet medzi sebou súperia traja výrobcovia – NVIDIA, AMD a Intel. NVIDIA je aktuálne jednotkou na trhu s podielom zhruba 82 %, AMD si drží zhruba 17 %, Intelu patrí zvyšok. V rámci dedikovaných GPU je Intel na trhu takmer úplným nováčikom, a tak si zatiaľ nestihol vybudovať pevné postavenie.

Grafické karty NVIDIA

História NVIDIA sa začala písať v roku 1993. Od samého začiatku sa zameriavala na výrobu grafických akcelerátorov. Dôležitý míľnik nastal v roku 2000, keď NVIDIA získala patenty jedného z najznámejších výrobcov GPU vtedajšej doby 3dfx. Ďalším významným momentom bolo predstavenie technológie CUDA v roku 2007. Ide o hardvérovú a softvérovú architektúru, ktorá softvéru umožňuje ľahší prístup k vykonávaniu paralelných výpočtových operácií priamo na karte. V priebehu rokov sa teda integrácia stala veľmi úspešnou a rozšírila sa do mnohých aplikácií, čím prispela k aktuálnej dominancii kariet NVIDIA na trhu.

NVIDIA RTX 5090

Segmentácia kariet NVIDIA

Najnovšia generácia grafických kariet je séria 5000 na architektúre Blackwell. Generáciu v názve karty spoznáte podľa prvého dvojčíslia, druhé dvojčíslie na konci názvu zase označuje, o akú triedu GPU ide. Napríklad základnú triedu RTX 5060 spoznáte podľa čísla xx60 na konci, xx90 v názve RTX 5090 zase naznačuje, že ide o najvyšší a najvýkonnejší model. Prehľad aktuálnej generácie je nasledujúci:

Na konci tabuľky je uvedená karta RTX 5050, ktorá zatiaľ nebola predstavená, ale objavujú sa o nej prvé zmienky z únikov informácií. Karty triedy xx50 sú štandardne najnižšie nacenenou kartou v danej generácii, ale nevychádza každú generáciu.

V názvosloví si môžete všimnúť písmená „Ti“ na konci niektorých kariet. Tie slúžia ako medzistupne, aby v portfóliu nebola príliš veľká medzera.

Ďalej sa môžu objavovať karty s priezviskom „Super“ ako napríklad RTX 4070 Super. Ide o „refresh“, väčšinou v polovici generácie, keď je vydaná vylepšená verzia karty, ktorá nahradí pôvodnú.

Grafické karty AMD

Druhým veľkým hráčom na poli grafických kariet je AMD. História AMD v rámci segmentu grafických kariet je v začiatkoch prepojená s firmou ATI Technologies. Táto firma začala pracovať na grafických akcelerátoroch už v 80. rokoch a postupne ich vyvíjala ďalej. V roku 2006 ju odkúpila spoločnosť AMD.

Na poli grafických kariet si AMD vždy s odstupom držala druhé miesto. AMD sa viac zameriavala na procesory a divízia grafických kariet bola na vedľajšej koľaji. Aj tak sa však AMD darí držať krok s trhom.

Segmentácia kariet AMD

Názvoslovie AMD prešlo v poslednej generácii premenou. Predošlá generácia bola označená ako 7000 a pre označenie triedy sa používalo druhé číslo v názve. Tu bolo určité prekrytie s kartami NVIDIA, takže sa dalo jednoducho určiť, ktorému modelu konkuruje. Napríklad model AMD RX 7600 konkuroval NVIDIA RTX 4060, model RX 7700 bol zase konkurentom RTX 4070 atď. „XT“ má rovnaký význam ako „Ti“ kariet NVIDIA. V najnovšej generácii však došlo k zmene. Nové GPU sú generácia 9000 (tu došlo k preskočeniu 8000, aby sa zjednotili s procesormi AMD). Okrem toho tu už nie je druhé číslo, ktoré signalizuje triedu, ale tretie. V starom systéme, kde by sa karta volala RX 9700 XT, sa tak po novom volá 9070 XT.

AMD na rozdiel od NVIDIA dlhšie udržiava staršie modely kariet na trhu. Stále sú tak dostupné modely ako 7900XT, 7700XT či dokonca 6600.

Grafické karty Intel

Intel nie je nováčikom v oblasti GPU. Integrované grafické karty si Intel dizajnoval dlho, ale len nedávno vstúpil na trh dedikovaných GPU. V roku 2022 uviedol na trh prvú generáciu svojich GPU pod architektúrou Alchemist. Aktuálne je na trhu druhá generácia Battlemage.

B580 od Intelu

Segmentácia kariet Intel

Čo sa týka modelov Intel, tu je jednoduchší prehľad, než pri kartách AMD a NVIDIA. Intel sa zatiaľ zameriava len na základnú triedu kariet, teda s cenou do cca 330 €. Aktuálnymi zástupcami sú ARC B570 a ARC B580.

Pre príklad názvoslovia použijeme model B580. Prvé písmeno značí generáciu. Aktuálne je na trhu k dispozícii druhá generácia označená písmenom B. Prvá číslovka označuje triedu, pričom trieda 5 konkuruje zhruba sérii 60 od NVIDIA. V minulej generácii sa predstavila aj vyššia – 7. trieda, v ktorej zatiaľ žiadny 7. model predstavený nebol.

Grafické karty podľa využitia:

Grafické karty pre hráčov

Pri výbere GPU pre hry treba zohľadniť viac než len čistý výkon. Vplyv majú aj ďalšie faktory, na ktoré treba dávať pozor.

FPS – snímky za sekundu

Čím viac snímok (FPS), tým hladší je obraz a zároveň aj zážitok z hry. Odporúčané minimum je cca 30 FPS, v praxi sa však odporúča aspoň 60 FPS. Na rôznych eSport hrách to však môže byť aj viac, dá sa hrať aj na 240+ FPS.

Úroveň nastavení detailov v hrách

Nastavenie kvality detailov, na ktorom hry hráte, má veľký vplyv na počet FPS. Čím vyššia kvalita, tým menší počet FPS. Rôzne grafické nastavenia majú rôzny vplyv na výkon. Pár najdôležitejších nastavení:

• Úroveň textúr – čím vyššie nastavenie, tým väčšie rozlíšenie textúry majú, a tým sú náročnejšie na spracovanie.
• Tiene – tiene sú v hrách náročné na spracovanie a úroveň ich nastavení má veľký vplyv na to, ako hra pobeží.
• Efekty – efekty vody, mrakov, výbuchov a ďalších.
• Ray-tracing a path-tracing – jedno z najnáročnejších nastavení. Ray-tracing a path-tracing predstavujú simuláciu svetla v reálnom čase, ako sa odráža a ako reaguje s rôznymi typmi materiálov. Výpočtovo veľmi náročné a GPU majú často špecializovaný hardvér, ktorý sa na tieto výpočty zameriava. Dopad na FPS je značný.

Výber GPU závisí od toho, aké kompromisy ste ochotní podstúpiť v kvalite obrazu. Ak nepotrebujete hrať na najvyšších detailoch, bude vám stačiť aj slabšie GPU. To zároveň platí aj o type hier, ktoré hráte. Ak hráte prevažne staršie tituly či menej náročné hry, tak výkon najdrahších GPU nevyužijete.

Ovládače

Ďalším dôležitým bodom sú ovládače. Ide o softvér, ktorý optimalizuje fungovanie grafických kariet a ich interakciu so zvyškom systému. Bez nainštalovaných ovládačov nemusí GPU fungovať správne alebo vôbec.

Ovládače taktiež pomáhajú s optimalizáciou jednotlivých aplikácií. Vývojári hier často spolupracujú priamo s výrobcami grafických kariet, aby hra bežala čo najlepšie. Často sa stáva, že súčasne s vydaním nového herného hitu vychádzajú aj nové verzie ovládačov GPU, ktoré sú pre danú hru optimalizované.

Optimalizácia sa netýka len hier, ale aj iných aplikácií. Ovládače preto udržiavajte, pokiaľ možno, vždy aktuálne.

Monitory, rozlíšenie a obnovovacia frekvencia

Pre správnu voľbu grafickej karty je dôležité zohľadniť aj používaný monitor, a to pre jeho rozlíšenie a obnovovaciu frekvenciu. Rozlíšenie, v ktorom hráte hry, má jeden z najväčších vplyvov na zaťaženie grafických kariet. Hovorí vám, koľko musí GPU spracovať pixelov (renderovať), aby ich mohol vykresliť na obrazovke. Udáva sa v spomínaných pixeloch, a to vo formáte = dlhšia strana obrazovky × kratšia strana obrazovky. Medzi najrozšírenejšie rozlíšenie patrí:

• Full HD – 1920×1080p, celkom 2 073 600 pixelov
• QHD – 2560×1440p, celkom 3 686 400 pixelov
• 4K – 3840×2160p, celkom 8 294 400 pixelov

Z príkladu môžeme vidieť, že 4K rozlíšenie obsahuje 4× viac pixelov než Full HD. GPU musí teda vykresliť viac pixelov počas jednej snímky. Prepad počtu FPS medzi Full HD a 4K je teda značný.

Štandardov rozlíšení je množstvo

Podľa rozlíšenia sa potom aj všeobecne odporúčajú grafické karty. Na Full HD postačí základná trieda (RTX 5060 a RX 9060 XT), QHD sa hodí pre strednú triedu (RTX 5070 a RX 9070) a 4K je dominantou najlepších kariet (RTX 5080, 5090). Toto delenie sa však zameriava na graficky náročné hry. Nenáročnú 2D plošinovku si zahráte v 4K pokojne aj s RTX 5060. Všeobecne je však zbytočné si kupovať RTX 5090, ak plánujete hrať vo Full HD. V takom prípade môže dôjsť aj k bottlenecku (o ňom viac neskôr).

Ďalšou dôležitou špecifikáciou monitoru je jeho obnovovacia frekvencia. Tá sa udáva v Hz a vyjadruje, koľkokrát za sekundu dokáže zobraziť novú snímku na obrazovke. Napríklad monitor s obnovovacou frekvenciou 60 Hz dokáže zobraziť 60 snímok za sekundu. Vyššia frekvencia (v kombinácii s vyšším počtom FPS) prináša pre hráčov preukázateľné kompetitívne výhody v multiplayerových hrách, pretože zobrazované informácie sú aktuálnejšie a hry plynulejšie.

Ak máte napríklad obrazovku 60 Hz, ale máte v hre 120 FPS, na monitore sa vám efektívne zobrazí iba 60 snímok. Informácia na týchto snímkach bude aktuálnejšia, než keby ste hrali len na 60 FPS, stále však nezískate pocit plynulosti ako na monitore s vyššou frekvenciou. Pre hráčov sa v súčasnosti odporúčajú monitory s frekvenciou aspoň 144 Hz. Ak ale hráte eSport hry ako Counter-Strike, zvážte monitory s frekvenciou 240+ Hz.

Medzi frekvenciou monitoru a FPS, ktoré vyprodukuje GPU, vzniká ešte jeden problém. Počty FPS, ktoré karta generuje počas hrania, kolíšu, a monitor tak nedostáva nové snímky pravidelne. Monitor teda začne zobrazovať snímku, ale kým ju úplne zobrazí, môže dostať informáciu od novej a aktuálnejšej snímky, ktorú začne vykresľovať. Potom dochádza k tzv. Screen-tearingu, keď sa na obrazovke zobrazujú informácie z viacerých snímok a obraz vyzerá roztrhane.

Vľavo príklad screen-tearingu v praxi, vpravo užitie technológie pre synchronizáciu pre predídenie trhania obrazu.

Aby sa predchádzalo screen-tearingu, využíva sa synchronizácia. Vertikálna synchronizácia (V-SYNC) reguluje výstup GPU tak, aby posielala údaje len počas obnovenia obrazu na monitore. GPU teda musí čakať a dochádza k oneskoreniu.

Technológie G-SYNC (exkluzívne NVIDIA) a FreeSync (vytvorilo AMD, je však voľne dostupné na použitie), naopak, upravujú frekvenciu monitora, aby bola v súlade s výstupom z GPU. Takže tu nedochádza k oneskoreniu. Karty od AMD aj NVIDIA podporujú FreeSync, ktorý využíva väčšina monitorov na trhu. G-SYNC monitory potom vyžadujú špeciálny hardvér priamo v monitore a naplno využívať funkciu G-SYNC teda dokážu iba karty NVIDIA.

Posledným bodom k monitorom je využitie viacerých monitorov naraz. Hráči potom môžu využiť viac monitorov niekoľkými spôsobmi. Tým prvým je roztiahnutie obrazu z hry cez viac monitorov. Tým získajú väčšie zorné pole, ale aj pohlcujúcejší zážitok z hrania. Druhou možnosťou je využívať monitory na ďalšie úkony. Napr. na jednom z monitorov hrať a medzitým mať na druhom otvoreného sprievodcu pre dané hry, hudobné prehrávače či aplikácie ako Discord na komunikáciu s priateľmi atď.

Na pripojenie viacerých monitorov sa využívajú konektory na zadnej strane GPU. Väčšina moderných GPU má 4 výstupy v podobe DisplayPort a HDMI (štandardne 3× DP a 1× HDMI, objavujú sa ale aj iné kombinácie). Najnovšie verzie oboch konektorov sú 2.1. DP má v tejto verzii priepustnosť 80 Gb/s (gigabitov za sekundu), HDMI zase 48 Gb/s. Pre predstavu, pri rozlíšení 4K a frekvencii 120 Hz je potrebná priepustnosť aspoň 24 Gb/s. Najmodernejšie verzie DP a HDMI si teda bez problémov poradia aj s tými najlepšími monitormi na trhu a v praxi nie je medzi DP a HDMI výrazný rozdiel. Staršie verzie týchto konektorov, ako napríklad DP 1.4, zvládnu 32 Gb/s a HDMI 2.0 približne 18 Gb/s.

Pri starších a menej výkonných GPU sa ešte môžu objaviť staršie konektory ako VGA či DVI-D.

Bottleneck

Bottleneck je stav, keď je jeden komponent systému zahltený a nedokáže spracovať viac údajov. Ostatné komponenty naň potom musia čakať a nie sú tak vyťažené optimálne.

Tento stav najčastejšie nastáva medzi procesorom a GPU. CPU napríklad bez problému zvláda spracovať údaje a posunúť ich ďalej. Hra však môže byť graficky veľmi náročná a GPU je vyťažené renderovaním grafiky na 100 %. To, že by procesor dokázal zvládnuť ďalšie údaje už preto nepomôže získať ďalšie FPS, lebo GPU je saturovnané.  

Príklad GPU bottlecku. Zdroj: Hardware Unboxed

Na obrázku vyššie môžete vidieť príklad bottlenecku grafickej karty. Keďže je výkon jednotlivých procesorov v grafe značne rozdielny, na väčšine z nich dosiahnete pri hraní Cyberpunk 2077 na maximum okolo 160 FPS. Viac snímok nestíha GPU vyrenderovať. X3D procesory od AMD toto obmedzenie dokážu často premostiť, ale aj tak GPU naráža na svoj limit.

Je dôležité vedieť, že či už bude pôvodcom grafická karta či CPU, nakoniec na bottleneck narazíte vždy. Cieľom teda nie je bottleneck eliminovať, ale čo najviac oddialiť. To sa dá vhodnou kombináciou CPU a GPU. Všeobecne platí, že pri hrách je pôvodcom bottlenecku skôr GPU, investícia do výkonnejšej grafickej karty teda dáva väčší zmysel než do CPU. Aký procesor odporúčame pre hráčov, sa môžete dozvedieť v našom predošlom článku Ako vybrať procesor.

Obmedzenie VRAM

Ďalším z faktorov, ktoré majú vplyv na FPS v hrách je pamäť na grafických kartách. Každá grafická karta má svoju vlastnú pamäť, do ktorej sa nahrávajú údaje a grafický čip ich potom spracováva.

Jedným z typov údajov môžu byť textúry v hrách. Ak je veľkosť textúr väčšia než pamäť GPU, môže to mať negatívny vplyv na FPS. Nedostatok pamäti sa prejaví nasledovne:

• hra začne sekať a klesnú FPS
• hra si udrží FPS, ale zhorší sa kvalita textúr (v hre potom bude všetko vyzerať rozmazane)
• kombinácia predošlých variantov
• hra úplne spadne

Veľkosť textúr závisí od viacerých faktorov, najväčší vplyv má grafické nastavenie (vyššie detaily = väčšia veľkosť) a rozlíšenie (vyššie rozlíšenie = väčšia veľkosť).

Aj keď AMD aj NVIDIA uvádzajú, že 8 GB VRAM väčšinou stačí na hranie v rozlíšení Full HD, v praxi sa objavujú situácie, keď ani 8 GB nestačí a dochádza k vyššie spomenutým problémom. Ak je to možné, je lepšie zvoliť grafickú kartu s väčšou pamäťou. V prípade, že plánujete hrať v QHD alebo 4K, odporúčame GPU aspoň so 16 GB VRAM.

NVIDIA vs. AMD vs. Intel

GPU od jednotlivých výrobcov sa líši nielen architektúrou, ale aj softvérom. Najväčšími rozdielmi sú:

Pomer cena/výkon

Keďže NVIDIA má najväčší podiel na trhu, AMD aj Intel sa snažia túto výhodu podkopať lepším pomerom ceny a výkonu v klasickom renderovaní grafiky. Ich GPU s rovnakým výkonom teda bežne stojí menej.

Horšie to je, ak k renderovaniu pridáte ray-tracing. Výpočet správania sa svetla je veľmi náročný na výkon a tu sa prejavuje výhoda, ktorú má NVIDIA – zamerala sa na ray-tracing ako prvá, čím získala generačný náskok. AMD to síce dobieha, ale ak si chcete zahrať najnovšie hry na najvyšších detailoch (teda vrátane ray-tracingu či dokonca path-tracingu), tak je NVIDIA stále vo výhode.

Softvérové technológie DLSS, FSR a XeSS

Dôležitou súčasťou GPU je ich softvérová výbava v podobe upscalingových technológií ako DLSS, FSR či XeSS, alebo technológie pre frame generation. A keďže ide o skutočne rozsiahlu tému, pripravujeme pre vás na túto tému samostatný článok.

Grafické karty pre profesionálov

Grafické karty sú dôležité aj pre množstvo profesionálov. Využitie majú hlavne v editácii videa, 3D modelingu či tvorbe špeciálnych efektov. Vďaka schopnosti grafických kariet vykonávať obrovské množstvo výpočtov tiež nachádzajú uplatnenie vo vedeckých aplikáciách, práci s údajmi a hlavne umelou inteligenciou. Tá vo svojom jadre nie je nič iné než obrovské množstvo výpočtových operácií.

Profesionáli, podobne ako hráči, ocenia možnosti pripojenia viacerých monitorov. Pripojenie viacerých obrazoviek zvyšuje celkovú efektivitu práce, lebo nemusíte pripínať medzi oknami jednotlivých aplikácií.

V profesionálnej sfére sú často preferované karty od NVIDIA. Dôvod je CUDA, ktorá ľahšie umožňuje implementáciu požadovaných riešení. NVIDIA má tiež lepšiu integráciu s vývojármi. Ovládače grafických kariet NVIDIA sú lepšie optimalizované na prácu s profesionálnymi aplikáciami.

AMD má však tiež pár výhod. Spôsob, akým sa využívajú karty na profesionálne účely, si často vyžaduje väčšie množstvo VRAM. Karty AMD zvyknú mať väčšiu pamäť za rovnakú cenu.

Posledným bodom je využitie v Linuxe. Ak využívate operačný systém Linux namiesto Windows, karty AMD majú výhodu. NVIDIA sa o optimalizáciu pre Linux príliš nestará a s ovládačmi pre Linux sú často problémy.

Cryptomining

Posledným bodom, ktorý sa týka využitia GPU je mining. Kedysi sa grafické karty využívali na ťaženie kryptomien, dnes sa však pre rastúce ceny energií a spotrebu GPU od tohto spôsobu získavania kryptomien ustupuje. Grafické karty sú z veľkej časti nahradené špecializovaným hardvérom a mining pomocou GPU sa už takmer nevyplatí.

Grafické karty podľa ceny

Najlacnejšie grafické karty do 170 € – vhodné pre kancelársku prácu

Najlacnejšie karty ako GT 710 či GT 1030 využijete iba ako základný obrazový výstup. Nemajú takmer žiadny výkon a vo väčšine prípadov sú aj integrované GPU na procesoroch výkonnejšie. S ich použitím sa počíta len pri kancelárskych a domácich PC, kde sa predpokladá len ľahká práca. Rozhodne si na nich nezahráte hry.

Jedinou výnimkou pre hráčov môže byť RX 6400 od AMD, ktorá predsa len trochu výkonu má, aj keď sa hodí maximálne na menej náročné eSport tituly ako Counter-Strike či Rocket League.

Vstupná trieda do sveta hier – 170 až 322 €

Tu sa objavujú prvé karty, na ktorých si môžete zahrať aj o trochu náročnejšie herné tituly. Jedným z najlacnejších modelov je RTX 3050. Stále je to karta, pri ktorej musíte počítať skôr s hraním vo Full HD na nižších detailoch, ale predsa len si s ňou môžete užiť aj novšie hry. Z kariet NVIDIA potom môžete nájsť v ponuke aj RTX 3060, ktorá prináša vyšší výkon.

Od AMD sú najznámejšie karty RX 7600, ktoré za rovnakú cenu ako RTX 3060 prinášajú vyšší výkon (avšak za cenu horšieho softvéru). Rovnaký výkon dosahuje ARC B570 od Intelu a pridáva navrch väčšiu pamäť. Tu záleží, či ste ochotní dať šancu nováčikovi na trhu.

Na týchto kartách počítajte s hraním väčšiny moderných hier pri rozlíšení Full HD na stredných detailoch pri 60 FPS.

Základná trieda – 322 až 500 €

Najpopulárnejšia trieda kariet na trhu. GPU, ktoré tu nájdete, ponúkajú najlepší pomer cena/výkon a zahráte si na nich väčšinu hier vo Full HD na vysoké detaily. NVIDIA tu ponúka svoje RTX 4060, nárast výkonu oproti RTX 3060 je mierny, zato však získate prístup k novším rozšíreným možnostiam DLSS Frame Generation. Za malý príplatok sú potom dostupné RTX 5060 poslednej generácie s korešpondujúcim nárastom výkonu. RTX 5060 aj lacnejšie varianty 5060 Ti sú však obmedzené len 8 GB pamäťou, najlepšou voľbou od NVIDIA v tejto cenovej relácii je teda 16 GB verzia 5060 Ti.

Na strane AMD tu máme najnovšiu RX 9060 XT. 8 GB variant ponúka lepší výkon než RTX 5060 za rovnakú cenu a 16 GB variant svojím výkonom konkuruje RTX 5060 Ti za menej peňazí. AMD potom ponúka aj staršiu generáciu RX 7700 XT.

Graficky náročné hry ako Cyberpunk 2077 so zapnutým ray-tracing si zahráte na 60 FPS pri Full HD. Ak vypnete RT, môžete na vysoké detaily hrať aj v QHD rozlíšení. Naopak, eSport hry ako Counter-Strike tieto karty zvládajú aj na 400+ FPS pri Full HD rozlíšení.

Stredná trieda – 500 € až 855 €

Tieto karty sú určené na hranie v rozlíšení QHD. Relatívne ľahko si poradia aj s ray-tracingom, takže si môžete vychutnať vysokú kvalitu obrazu.

Na NVIDIA tu hlavnú úlohu hrajú karty 70 triedy, teda RTX 5070 a 5070 Ti. AMD tu zas ponúka RX 9070 a 9070 XT.

Vyššie a najvyššie triedy – 855 € a viac

Bohužiaľ, AMD sa rozhodlo, že v tejto generácii nebudú ich karty konkurovať najvyšším triedam výkonu. Zostávajú nám tu len grafické karty NVIDIA. S RTX 5080 si zahráte aj v 4K, ak ale zapnete RT, budete si musieť pomôcť upscalingom, pretože aj Cyberpunk dá tejto karte poriadne zabrať a na plných detailoch dosiahne v 4K sotva na 60 FPS.

Ak nechcete robiť žiadne kompromisy, je tu pre vás RTX 5090. Tieto karty majú bezkonkurenčný výkon, ale priplatíte si. Väčšina RTX 5090 totiž začína na 800 €.

Pre prehľad tu máme graf relatívneho výkonu grafických kariet. Zdroj: tomshardware.com

Rozdiely kariet podľa board partnerov

Ako už bolo spomenuté na začiatku, o integráciu čipu a kompletizáciu grafických kariet sa starajú tzv. board partneri. Tí vyrábajú kompletné GPU a následne uvádzajú na trh svoje vlastné modely. Každý z týchto partnerov pritom na základe jedného modelu GPU vytvára niekoľko rôznych radov, ktoré sa medzi sebou líšia. Najčastejšie ide o rozdiely v chladení – lacnejšie karty majú menšie chladiče alebo menej ventilátorov, zatiaľ čo drahšie modely ponúkajú napríklad RGB podsvietenie či možnosť prepínania medzi dvoma BIOSmi.

Niektorí board partneri sú exkluzívni pre jednu značku – napríklad Inno3D pre NVIDIU, alebo Sapphire, XFX a ASRock pre AMD. Značky ako ASUS a GIGABYTE však spolupracujú s oboma – NVIDIOU aj AMD.

Karta Taichi od ASRock.

Nižšie série

Tieto karty spĺňajú požiadavky zadané od výrobcu čipov, ale neprinášajú nič extra navyše. Často majú najhoršie chladenie, sú hlučnejšie a nemajú žiadne RGB. Príklad môže byť séria Eagle od Gigabyte či PRIME od ASUS.

Stredné série

Tieto karty už majú lepšie vlastnosti, často sú lepšie pretaktované, takže dosahujú o trochu lepšie výkony. Chladiče sú väčšie a z kvalitnejších materiálov, takže GPU sa toľko neprehrievajú. Objavujú sa s RGB. Predstavitelia tejto triedy sú karty Gaming od Gigabyte alebo TUF od ASUS.

Vyššie série

Tie najlepšie prémiové karty. Chladiče aj ventilátory sú najlepšie skonštruované, takže tieto karty bývajú často najtichšie, a pritom dosahujú lepšie teploty. RGB je bežná súčasť. Do kariet sú osádzané aj najlepšie čipy a majú teda najlepší potenciál pre pretaktovanie. Medzi zástupcov týchto kariet patrí napríklad AORUS od Gigabyte alebo ROG od ASUS.

Špeciálne karty

Nemusí však ísť len o konvenčné karty, ale aj špeciálne varianty. Môžu to byť napríklad karty, ktoré majú v základe vodné chladenie či špeciálne nízkoprofilové karty vhodné do menších počítačov.

GPU s vodním chlazením

Kompatibilita a na čo si dávať pozor

Pri výbere GPU si treba dávať pozor aj na veci, ktoré priamo nesúvisia s ich výkonom. Pozrieme sa na tie najdôležitejšie.

Konektory

GPU sa v PC pripíjajú cez fyzické rozhranie zbernice PCIe x16. Najnovšie karty fungujú na verzii 5.0, ale rýchlosť, s akou komunikuje karta so zvyškom PC, závisí na verzii zbernice na základnej doske. Ak teda slot na základnej doske podporuje iba verziu 4.0, komunikácia bude pomalšia. V praxi však má verzia PCIe len minimálny vplyv na výkon.

TDP, odporúčaný výkon zdroja a napájací konektor

TDP (Thermal design power) uvádza, aký tepelný výkon vyžaruje daný komponent pri plnom zaťažení, a ktorý chladič tejto súčiastky musí vedieť odviesť. Prakticky označuje maximálnu spotrebu pri úplnom zaťažení. GPU však nepracuje vždy na 100 %, takže v priemere je spotreba nižšia.

S tým súvisí odporúčaný výkon zdroja počítača, ktorý udáva, koľko wattov výkonu by mal zdroj mať, aby nedošlo k jeho preťaženiu a následnému vypnutiu systému. Táto hodnota je orientačná a záleží na viacerých faktoroch. Jednoduchým pravidlom pre výber zdroja je sčítať TDP procesora a GPU a pridať ďalších 25 % až 30 % navyše.

Posledný parameter, ktorý súvisí s napájaním GPU je napájací konektor. Existujú 2 typy – starší, avšak stále často používaný 8pin PCIe a novší, využívaný predovšetkým na kartách NVIDIA, 16pin PCIe (tiež známy ako 12VHPWR). Grafické karty najnižšej triedy väčšinou nepotrebujú napájací konektor a postačí im napájanie zo základnej dosky. Karty vyšších tried väčšinou využívajú medzi jedným až tromi 8pin PCIe konektormi alebo jeden 16pin PCIe. 16pin ešte nie je taký bežný a množstvo zdrojov pre ne nemá vývod. Našťastie sa dá použiť redukcia z 8pin na 16pin a grafické karty s touto redukciou prichádzajú už v balení.

GPU s 3x 8pin napájacím konektorom

Chladenie a rozmery

Grafické karty sú dnes veľmi výkonné vyžarujú veľké množstvo tepla. Takže ich treba poriadne chladiť. Najčastejší spôsob chladenia sú kovové chladiče, ktoré sú opatrené ventilátormi. Chladič pojme teplo generované čipom GPU a potom je chladený vzduchom, ktorý naň privádza ventilátory. Druhou možnosťou je vodné chladenie, kde tekutina absorbuje teplo a potom je odvedená do externého chladiča, odkiaľ znovu koluje ochladená späť k čipu.

Kovové chladiče dnes môžu dosiahnuť skutočne veľké rozmery, treba si dávať pozor na ich veľkosť. Prvým indikátorom je veľkosť chladiča v slotoch, t. j. koľko slotov na zadnej strane PC karta zaberie. Väčšina kariet v súčasnosti cez 2 až 3 sloty vysoká, tie najväčšie majú pokojne veľkosť až 4 slotov.

Ďalej sú udávané rozmery karty v cm. Je dobré zvlášť venovať pozornosť aj dĺžke karty, lebo väčšina počítačových skríň uvádza maximálnu dĺžku karty ako jeden z parametrov.

***

Teraz, keď už viete všetko podstatné o grafických kartách, je čas porozhliadnuť sa po tej ideálnej pre vás. Ktorá grafická karta to teda bude? Využijete funkcie ako upscaling či generovanie snímok (frame generation)? Tú pravú nájdete na nay.sk.