Ako vybrať procesor?

Procesor je základným stavebným kameňom počítača. Vykonáva všetky zásadné operácie a jeho správny výber hrá dôležitú úlohu pri zostavení nového PC. Na to, ako vybrať ten správny procesor práve pre vás, sa pozrieme v tomto článku.

O čom sa dočítate:

• Čo je procesor a jeho architektúra
• Základné parametre procesorov
• Procesory Intel
• Procesory AMD
• Aký procesor vybrať

Čo je procesor a jeho architektúra

Procesor, inak centrálna procesorová jednotka (z anglického Central processing unit – skrátene CPU) je základná súčasť každého PC. Je to práve CPU, ktorá vykonáva všetky základné výpočtové operácie a umožňuje programom „bežať“. CPU pracuje na základe tzv. strojových inštrukcií, čo sú jednoduché výpočtové operácie. Bežné programovacie jazyky sú potom „obalom“ pre tieto základné inštrukcie a všetky príkazy v týchto jazykoch sú prekladané práve do strojových inštrukcií.

Súpravy strojových inštrukcií sú zoskupené do inštrukčných súprav. V dnešnej dobe sú rozšírené súpravy CISC (komplexné inštrukčné súpravy reprezentované súpravou x86) a RISC (redukovaná inštrukčná súprava reprezentovaná napríklad súpravou ARM).

Rozdielov medzi CISC a RISC je viac, ale do detailov v rámci tohto článku zachádzať nebudeme. Čo je dôležité vedieť je to, že CISC procesory s architektúrou x86 nájdeme prevažne v stolných počítačoch, na serveroch a v notebookoch. Naopak, vďaka väčšej jednoduchosti sú RISC procesory energeticky menej náročné a nájdeme ich tak na zariadeniach, kde je úspora energie dôležitá – napr. procesory pre telefóny postavené na architektúre ARM. Tie sa čoraz viac začínajú rozširovať aj do notebookov (tu je hlavným predstaviteľom Apple so svojimi procesormi série M) či dokonca do niektorých serverových aplikácií.

V rámci tohto článku sa zameriavame na stolné počítače, budeme sa teda pozerať na procesory postavené na architektúre x86.

Základné parametre procesorov

Pri pohľade na technické parametre procesorov sa človek môže ľahko stratiť vo všetkých termínoch, skratkách a číslach. Z tohto dôvodu sa teda teraz pozrieme na tie najdôležitejšie.

Socket

V stručnosti – socket, teda pätica, je fyzické rozhranie medzi základnou doskou a procesorom, kde dochádza k ich prepojeniu a je to práve socket, cez ktorý procesor komunikuje so zvyškom PC a cez ktorý je napájaný. Ide teda o základný prvok zaisťujúci kompatibilitu.

Počet jadier

Keď hovoríme o CPU, máme tým bežne na mysli celú integrovanú súčiastku, ktorú vkladáme do pätice. Ak však budeme presnejší, CPU je len tá časť, ktorá vykonáva výpočtové operácie a označuje sa ako jadro procesora. Kedysi sa na všetkých procesoroch používalo len jedno jadro, ale od roku 2005 sa objavujú procesory s integráciou viac jadier do jedného puzdra. Vďaka tomu mohli vzniknúť prvé viacjadrové procesory pre bežných zákazníkov, ktoré sa dnes používajú všade. V dnešnej dobe je štandard 6 až 8 jadier, nájdeme však aj procesory s oveľa vyšším počtom.

Počet vláken

Ďalším parametrom je počet vlákien (angl. Thread) a ten priamo súvisí s jadrom procesora. Vlákno si môžeme predstaviť ako virtuálnu komunikačnú linku, po ktorej do procesora putujú inštrukcie, ktoré program potrebuje spracovať. Často sa však môže stať, že program zrovna z nejakého dôvodu vyčkáva, a tak nemusí dodávať údaje po tejto komunikačnej linke. Mnoho jadier má teda schopnosť dostávať inštrukcie z druhého vlákna, a teda môže pracovať na niečom inom, než opäť budú prichádzať inštrukcie z prvého vlákna. Tým sa teda zvyšuje efektivita využitia všetkých jadier. Väčšina jadier je dnes dizajnovaná tak, aby zvládla 2 vlákna naraz, no nie je to pravidlo a často nájdeme aj jednovláknové procesory. Schopnosť používať viac vlákien sa nazýva Multithreading.

Frekvencia

Rýchlosť procesora je vyjadrená jeho frekvenciou v Hz. Ide o vyjadrenie toho, koľko operácií dokáže procesor urobiť za jednu sekundu. Štandardne sa frekvencie procesora dnes pohybujú od 2,5 GHz do 5,5 GHz. Moderné procesory teda dokážu spracovať miliardy operácií za sekundu. Frekvencia sa tiež uvádza v dvoch hodnotách – základná frekvencia a turbo/boost frekvencia. Základná frekvencia je normálna pracovná frekvencia procesora, turbo frekvencia je potom vyššia rýchlosť, ak treba vyšší výkon pre danú aplikáciu. Zaťaženie jednotlivých jadier takmer nikdy nie je rozložené rovnomerne a jednotlivé jadrá teda pobežia na rôznych frekvenciách podľa potreby.

Cache pamäť

Ide o pamäť, do ktorej sa ukladajú údaje, na ktorých procesor aktuálne pracuje. Vyrovnávací cache pamäť má niekoľko úrovní L1, L2 a L3. Úroveň L1 je najbližšie jadru procesora a priamo s ním pracuje, takže je najrýchlejšia zo všetkých, avšak je najmenšia. Bežne sú to stovky kilobajtov až jednotky megabajtov. V úrovni L2 sú nahrané údaje, pri ktorých sa predpokladá, že ich bude procesor čoskoro potrebovať a sú pripravené na presunutie do L1. Veľkosť L2 je v jednotkách až nižších desiatkach megabajtov. Úroveň L3 potom slúži ako most medzi nižšími úrovňami a pomalšou RAM. Veľkosť L3 sa pohybuje v desiatkach až stovkách megabajtov.

Všeobecné pravidlo je, že čím väčšie sú cache (medzipamäte), tým menej je procesor nútený hľadať údaje v pomalších RAM, a môže tak pracovať rýchlejšie a efektívnejšie. 

Podpora RAM a počet kanálov

Vyjadruje, akú generáciu RAM daný procesor podporuje. Procesory väčšinou podporujú len jednu generáciu RAM a v aktuálnej dobe je to DDR5. Ak však procesor vychádza na pomedzí novej generácie RAM, môže podporovať viac generácií. Napríklad 12. a 13. generácia Intel procesorov podporuje DDR5, ale aj staršiu DDR4.

Počet kanálov potom určuje, ku koľkým modulom RAM môže procesor pristupovať naraz, a tak zvýšiť efektivitu. Procesory určené pre bežné PC podporujú 2 kanály, ale niektoré serverové procesory zvládnu až 12 kanálov.

Integrovaná grafická karta

Grafická karta je jedným zo základných komponentov počítača. Procesor môže obsahovať integrovanú grafickú kartu (iGPU), ktorá zvládne niektoré nenáročné procesy. Treba si ale pamätať, že integrované grafické karty majú relatívne veľmi nízky výkon a nehodia sa na náročnejšie úlohy ako hranie moderných hier či prácu v graficky náročných aplikáciách.

Chladenie a spotreba energie

Procesory sa pri zaťažení značne zahrejú a treba ich chladiť. Väčšina lacnejších procesorov obsahuje chladič priamo v balení, ale pri drahších – výkonnejších modeloch by pribalený chladič nestačil. Preto potrebujete masívnejšie chladiče alebo vodné chladenie.

Na chladenie nadväzuje aj spotreba procesora, pretože s vyššou spotrebou sa, samozrejme, zvyšuje generované teplo. Na vyjadrenie, koľko tepla vyprodukuje procesor, sa používa TDP (Thermal Design Power) a vyjadruje sa vo wattoch (W).

Ďalšie parametre

Na procesoroch sa dajú nájsť ešte ďalšie parametre. Nebudeme sa im už venovať do detailov, ale aby ste mali prehľad, musíte poznať:

• Odomknutý násobič: Indikuje, či môže používateľ pretaktovať procesor sám a získať tak väčší výkon.
• Technológia AI: Indikuje, či je procesor vybavený neurálnou procesorovou jednotkou (NPU) alebo AI akcelerátorom. Pomáha pri práci s AI, ale vzhľadom na to, že dedikované grafické karty sú mnohonásobne vhodnejšie na prácu s AI, je užitočnosť tejto funkcie na stolných PC relatívne obmedzená.
• Výrobná technológia: Indikuje, ktorý výrobný proces je použitý na procesore. Udáva sa v nanometroch (nm). Čím nižšia je hodnota, tým modernejší je proces.

A teraz, keď poznáme najdôležitejšie parametre a vieme, aké majú využitie, je načase si predstaviť dvoch výrobcov procesorov na trhu.

Procesory Intel

Prvým z dvojice výrobcov procesorov, ktorí sú aktuálne na trhu, je spoločnosť Intel. História Intelu je rozsiahla, a preto spomenieme len najdôležitejšie momenty z histórie. 

Intel je jedným z originálnych vývojárov inštrukčnej série x86, ktorá dominuje trhu s počítačmi a dodnes drží licenčné práva na niektoré jej najdôležitejšie súčasti. Ak teda niekto chce vyrábať x86 kompatibilné procesory, musí získať licenciu od Intelu.

Intel bol tiež prvý, kto v roku 2005 prišiel na trh s viacjadrovými procesormi pre bežného používateľa (s viacjadrovými procesormi pre servery prišlo zase AMD). Odvtedy tiež začal pomaly, ale iste dominovať trhu na úkor slabnúceho AMD. Táto situácia pretrvala až do druhej polovice nasledujúcej dekády.

Intel si na rozdiel od AMD procesory vyrábal sám, vo vlastných fabrikách a za pomoci vlastných výrobných procesov. Intelu sa ešte podarilo úspešne vyvinúť 14 nm výrobný proces, ďalší skok na 10 nm ale nabral niekoľké oneskorenie a Intel tak začal strácať svoju výhodu. AMD do toho vyvinulo novú architektúru a problémy Intelu pretrvávajú už takmer dekádu až dodnes. V poslednom čase sa však Intelu darí štartovať nové výrobné procesy, ktoré umožňujú aspoň čiastočne konkurovať najnovším výrobným procesom konkurencie.

Prehľad aktuálnych generácií procesorov Intel

V súčasnosti na trhu nájdeme zástupcu 13., 14. a „15.“ generácie procesorov (+ zvyšky 12. generácie). 15. generácia je uvedená v úvodzovkách, lebo Intel s touto generáciou vykonal reset číslovania a počíta od začiatku. Pre prehľadnosť v tomto článku však budeme najnovšie procesory naďalej označovať ako 15. generáciu.

Pomenovávanie procesorov má Intel relatívne prehľadné a odráža segmentáciu trhu, pre prehľadnosť. Zdôrazňujeme, že sa bavíme o procesoroch pre stolné PC, notebookové procesory využívajú rovnaké nomenklatúry.

V nasledujúcej tabuľke je prehľad súčasného portfólia:

Na to, aké je vhodné použitie procesorov v jednotlivých segmentoch, sa pozrieme v poslednej časti tohto článku. Teraz si vysvetlíme niektoré detaily o názvosloví.

Najskôr si rozpitváme názov starších generácií. Ako príklad si vezmeme procesor Intel Core i5 14600K. Podľa tabuľky vyššie vieme, že značenie i5 ukazuje, že ide o procesor strednej triedy. Prvé dvojčíslie v názve označuje o akú generáciu ide – v našom prípade je to 14. generácia. Posledné tri čísla slúžia na označenie výkonnosti v danom segmente. Napríklad pri i5 máme modely 14400, 14500, 14600. Logicky je teda náš model najrýchlejší zo všetkých v segmente i5, model 14700 už zase spadá pod značenie segmentu i7. Písmeno na konci si vysvetlíme zvlášť o pár riadkov nižšie.

Pre lepšiu predstavu sme vybrali niekoľko procesorov zo 14. generácie, aby sme ilustrovali rozdiely v segmentácii:

15. generácia, ako už bolo spomenuté, predstavuje novú generáciu s novým názvoslovím. Ako príklad si vezmeme procesor Intel Core Ultra 5 245K. Zo samotného názvu Core Ultra 5 opäť vieme vyčítať, že ide o procesor strednej triedy. Prvá číslica odkazuje na generáciu po reštarte, a preto môže niekoho prekvapiť, že začíname číslom 2. Je to preto, že prvá generácia nových procesorov bola určená len pre notebooky a do stolných počítačov sa nedostala. Posledné dve čísla majú rovnaký význam ako trojčíslie na konci starších generácií – vyjadrujú výkon v rámci segmentu. Na konci názvu sa opäť môže nachádzať písmeno, ktoré označuje špecifické vlastnosti modelu.

Ak má procesor v názve označenie Ultra, znamená to, že je vybavený AI akcelerátorom (NPU). V prípade procesorov pre stolné počítače majú zatiaľ všetky modely AI akcelerátor. Pri notebookoch je situácia odlišná – niektoré modely sú dostupné aj bez NPU.

Základné portfólio najnovšej generácie:

Teraz sa pozrieme na význam písmen (nazývaných sufixy) na konci názvov procesorov Intel. Tieto písmená označujú špecifickú vlastnosť procesora. Ich význam je nasledovný:

V niektorých prípadoch môže mať procesor na konci názvu aj viacero písmen, pričom každé z nich označuje inú vlastnosť. Napríklad Intel Core i9 14900KF je model, ktorý nemá integrovanú grafiku (označenie F) a zároveň ho možno manuálne pretaktovať (označenie K)...

Úsporné procesory s označením „T“ nie sú bežne dostupné na samostatný predaj – nachádzajú sa len v hotových zostavách od výrobcov počítačov, ako sú napríklad Dell alebo HP.

Ďalšie procesory Intel

Procesory Core sú základnou sériou procesorov od Intelu, no občas sa môžete stretnúť aj s inými sériami.

Prvými sú Pentium a Celeron, ktoré boli na trhu umiestnené pod modelmi i3, teda išlo o najmenej výkonné procesory. Dnes sú však Pentium aj Celeron vyradené a ich segment pokrýva práve Core i3.

Ďalej sú tu procesory Xeon, ktoré sú určené predovšetkým pre serverové použitie.

Malé veľké jadrá Intelu

Procesory Intel majú ale ešte jednu špecialitu. V týchto procesoroch sa nachádzajú dva druhy jadier – väčšie výkonnostné jadrá a menšie úsporné jadrá. Výhodou tohto rozloženia je, že o náročné úkony sa postarajú výkonné jadrá a menej náročné úlohy (napr. procesy na pozadí) sú delegované na úsporné jadrá. Výhodou je nižšia spotreba. To je tiež dôvod, prečo majú Intel procesory väčší počet jadier než ekvivalentné modely od AMD. Napríklad Intel Core Ultra 7 265 má celkom 20 jadier – 8 výkonnostných a 12 úsporných. Konkurenčný model od AMD Ryzen 7 9700X má len 8 identických jadier. Z počtu jadier však nemožno odvodiť výkonnosť procesora, a aj keď má 9700X iba 8 jadier, v niektorých prípadoch je lepšou lepší voľbou ako 20-jadrový Core Ultra 7 265.

Procesory AMD

Druhým hráčom na poli procesorov je Advanced Micro Devices, oveľa známejší pod skratkou AMD. AMD nie je o veľa mladší než Intel a jeho začiatky môžeme nájsť v kopírovaní procesorov Intel a ich predajom. Keď neskôr začal Intel dodávať procesory pre armádu USA, jednou z podmienok armády bolo zaistenie druhého dodávateľa. AMD teda dostalo licenciu vyrábať kópie procesorov Intel oficiálne.

Od 90. rokov začalo AMD s dizajnom vlastných procesorov a v prvej polovici prvej dekády 21. storočia dosiahlo svoje najväčšie úspechy. Dokonca vytvorilo rozšírenie pre x86 v podobe x86–64, ktoré je základom všetkých moderných PC a Intel si túto verziu od nich licencuje. Rozmach ale netrval dlho a AMD začalo technologicky strácať od druhej polovice dekády. To trvalo až do roku 2017, keď AMD predstavilo svoju novú procesorovú architektúru Zen. Odvtedy AMD prežíva renesanciu a ohrozuje kedysi neotrasiteľnú dominanciu Intelu na trhu.  

Jedným z najväčších rozdielov oproti Intelu je to, že AMD nevlastní žiadne továrne, a teda svoje procesory nevyrába samo. Namiesto toho celú výrobu čipov v súčasnosti zabezpečuje spoločnosť TSMC.

Prehlaď aktuálnych generácií procesorov AMD

AMD na trhu aktuálne ponúka procesory z generácií Zen 3 (Ryzen 5000), Zen 4 (Ryzen 7000 a 8000) a najnovšej Zen 5 (Ryzen 9000). Občas sa tiež objaví na trhu ešte staršia Zen 2 (Ryzen 3000 a 4000), ktorá slúži ako ponuka pre low-end počítače.

Na začiatok je dôležité si vyjasniť situáciu jednotlivých sérií procesorov. Pre stolné počítače sú kľúčové nepárne série (teda 5000,7000 a 9000). Párne série väčšinou predstavujú špeciálne procesory, ktorých určenie je špecifické. Majú však úplne rovnakú architektúru, ako ich predchodca. Napríklad séria 8000 má hŕstku procesorov, ktoré sú vybavené AI akcelerátormi (teda NPU, podobne ako Ultra procesory od Intelu) a 6000 série bola zase určená iba pre notebooky.

Čo sa týka segmentácie v rámci série, AMD si tu požičalo už zaužívané názvoslovie od Intelu, takže je veľmi jednoduché odvodiť, kam sa jednotlivé procesory zaraďujú.

Názvoslovie CPU si opäť priblížime na príklade. Keďže séria 9000 je relatívne nová a ešte nemá toľko modelov, na ukážku použijeme staršiu sériu 7000. Ako príklad si vezmeme Ryzen 5 7600X. Zo samotného názvu vieme vyčítať, že Ryzen 5 je model strednej triedy. Prvé číslo označuje, že ide o procesor zo série 7000. Číslo 600, podobne ako pri Inteli, slúži na označenie výkonu v rámci daného segmentu. V našom prípade napríklad existujú modely Ryzen 5 7500, 7600 a potom model 7700 už patrí pod Ryzen 7. O písmene X si povieme viac v časti o príponách. Dôležitá poznámka – tieto informácie platia pre stolné počítače. Procesory do notebookov používajú úplne iný systém.

Pre predstavu si teda opäť dáme pár modelov do tabuľky:

V tabuľke je vidieť, že v nej nie je žiadny zástupca Ryzen 3. AMD tento segment takmer úplne opustilo, pokiaľ ide o nové produkty, a modely Ryzen 3 dnes takmer neexistujú. Namiesto toho AMD zvolilo inú stratégiu – na pokrytie najnižšieho segmentu využíva staršie modely Ryzen 5, ktoré potom cenovo priamo konkurujú modelom i3 od Intelu.

Teraz, keď poznáme modelové série, môžeme sa pozrieť na sufixy. Na rozdiel od Intelu je však tento systém menej prehľadný. V niektorých prípadoch dokonca ten istý sufix môže v rôznych generáciách procesorov znamenať odlišné veci.

Ďalším problémom je, že AMD nepoužíva rovnaký systém segmentácie ako Intel. Kým Intel ponúka základný model a jeho rôzne verzie (napríklad i5 14600 a potom verzie 14600F, 14600K a podobne), AMD mnoho procesorov v rôznych verziách vôbec nemá...

Našťastie väčšine z nás úplne stačí poznať iba dva sufixy – X a X3D. Sufix X označuje model, ktorý je pretaktovaný na vyššiu frekvenciu a tým pádom má aj vyšší výkon. Pri niektorých procesoroch Ryzen 5000 sa môže objaviť aj písmeno T, ktoré značí ďalšie zvýšenie frekvencie (napríklad Ryzen 5 5600 XT). Sufix X3D označuje modely procesorov, ktoré majú väčšie množstvo vyrovnávacej pamäte L3 cache. Pozrime sa na príklad zo série Ryzen 7 7000:

Na prvý pohľad teda vidíme, že 7700X bude výkonnejší než bežný 7700, a podľa frekvencie dokonca aj výkonnejší než 7800X3D. Práve tu však prichádza veľká výhoda X3D procesorov v podobe zväčšenej L3 cache. Z tej najviac ťažia hry (ale aj niektoré iné aplikácie), takže X3D procesory sú najlepším riešením pre hráčov. Napríklad 7800X3D je v hrách v priemere o 10 % rýchlejší než 7700X.

Pri procesoroch AMD môžeme naraziť ešte na ďalšie písmená v názve:

Procesory Threadripper

Špeciálnou kapitolou sú procesory Threadripper, ktoré spadajú do kategórie HEDT (High-end desktop). Počítače vybavené týmito procesormi sú skôr pracovné stanice než klasické stolné počítače. Môžeme si spraviť rýchle porovnanie oproti bežnému procesoru z rovnakej generácie:

Ako vidno z tabuľky, procesory Threadripper sú naozaj výkonné kúsky hardvéru. Počítače s týmito procesormi nájdete napríklad vo filmových štúdiách, kde sa na nich strihajú filmy, alebo sa používajú na vedecké účely, ako napríklad predpovede počasia. Ceny týchto procesorov sa šplhajú až do stotisícových súm, a preto sú vhodné len pre veľmi úzku skupinu používateľov.

Ďalšie procesory AMD

Na záver tu máme ešte krátku zmienku o ďalších procesoroch od AMD. Prvými sú procesory Athlon. Išlo o sériu procesorov, ktoré obsluhovali segment pod Ryzen 3, a rovnako ako ich ekvivalenty Celeron a Pentium od Intelu, aj výroba procesorov Athlon bola ukončená.

Ďalším segmentom sú procesory EPYC pre serverové použitie, ktoré sú konkurentom procesorov Xeon od Intelu.

Aký procesor vybrať

Teraz, keď máme všetky potrebné znalosti, sa môžeme vrhnúť na výber ideálneho procesora pre naše potreby.

Procesory pre ľahkú kancelársku prácu, hranie menej náročných hier a bežné domáce použitie

Pro nenáročné aplikácie a použitie v domácom prostredí môžeme odporučiť procesory v cenovej hladine zhruba od 80 – 140 €. Ak počítate iba s kancelárskou prácou či surfovaním na webe a nepredpokladáte hranie hier, zaobídete sa bez samostatnej grafickej karty. Namiesto toho vyberte procesor, ktorý má integrovanú grafickú kartu (Intel procesory, ktoré nemajú písmeno F v názve, na procesoroch AMD 5000 série zase hľadajte procesory s G v názve). Dobrým kandidátom je napríklad Ryzen 3 4300G, ktorý za cca 80 € bez problému zvládne základné úlohy. Od Intelu ponúkame procesory i3, napríklad i3-13100.

Hráči v tejto kategórii majú veľmi obmedzený výber. Ak nemáte budget na dedikovanú grafickú kartu, tak si na integrovaných kartách procesorov veľmi nezahráte. Ak si aj tak chcete vystavať počítač s týmto zameraním, tak odporúčame siahnuť po procesoroch AMD, ktorých iGPU je predsa len výkonnejšie než sú tie od Intelu. Môžeme napríklad odporučiť Ryzen 5 5600GT. Ideálnou voľbou by mohol byť aj Ryzen 5 8600G. Tento procesor predstavuje vyššiu finančnú investíciu, lebo je na novšej platforme a základné dosky a RAM sú drahšie. Výhodou však je, že neskôr môžete ľahko upgradovať na lepší procesor bez nutnosti ďalších investícií.

Pre hráčov je však optimálne investovať do dedikovanej grafickej karty, takže môžete ľahko ušetriť nákupom CPU bez iGPU. V takom prípade môžeme odporučiť napríklad Intel Core i5-14400F či AMD Ryzen 5 5600X.

Náročnejšia kancelárska práca a hranie hier

V nasledujúcom segmente sa pozrieme na náročnejšie aplikácie, ktoré potrebujú trochu viac výkonu. Ten zaobstarajú CPU od 160 do 320 €.

Pre tých, ktorí potrebujú pracovať s väčším objemom dát, mať otvorené veľké množstvo okien či vykonávať iné náročnejšie úlohy, nájdu uplatnenie pre procesory strednej triedy. Pre kancelársku prácu sa aj tu zaobídete bez dedikované grafické karty, takže volte medzi procesormi s iGPU. Zo strany Intelu máme opäť i5-14400 (tentokrát s iGPU) a na strane AMD sa zase môžeme pozrieť na platformu AM5 s Ryzen 5 7600. Tu už neodporúčame kupovať procesory Ryzen 5000 a staršie, kvôli nemožnosti vykonať v budúcnosti upgrade.

Ak hľadáte procesory, ktoré zvládnu aj nejakú menej náročnú prácu s AI, môžete zainvestovať do najnovších Intel Core Ultra 5 225, ktoré ponúkajú vyšší výkon s nižšou spotrebou, či siahnuť po AMD Ryzen 7 8700G.

Pre hráčov tu máme dobré správy. Väčšina moderných hier najviac zaťažuje grafickú kartu a nevyžadujú zo strany procesora taký výkon (existujú, samozrejme, výnimky, napr. hry, kde treba simulovať množstvo mechaník). Na väčšinu strieľačiek, pretekárskych hier, adventúr či iných žánrov vám tak bohato postačia procesory tejto triedy.

Jedným z najlepších kandidátov pre hry je v tejto cenovej kategórii Intel Core i5 14600K. Ponúka skvelý pomer cena/výkon a vďaka odomknutému násobiču ho môžete pretaktovať a získať ešte trochu výkonu navyše. Naopak, tí z vás, ktorí myslia viac do budúcnosti, môžu zvoliť Ryzen 5 9600X. Nie je v hrách taký výkonný ako konkurent od Intelu, ale vďaka platforme AM5 môžete v budúcnosti vykonať upgrade na oveľa lepší procesor, a to bez nutnosti kupovať novú základnú dosku či RAM. Navyše je aj oveľa úspornejší.

Nakoniec tu máme ešte tip na upgrade pre majiteľov AMD na platforme AM4. Do svojej súčasnej dosky môžete dať Ryzen 7 5700X3D a vdýchnuť vášmu PC nový život. Okolo tohto procesora neodporúčame stavať nový počítač.

Posledná poznámka je k Intel Core Ultra procesorom. Keďže sú to najnovšie procesory od Intelu a dosahujú veľmi dobré výsledky pre pracovné účely, sú horšie v hrách než ich predchodcovia. Ak je vaším cieľom hrať na PC hry, odporúčame sa týmto procesorom vyhnúť a radšej siahnuť po predošlej generácii.

Náročnejšie pracovné úlohy a high-end gaming

V segmente od 320 do 480 € sa už začíname dostávať k procesorom, ktorých výkon je dostačujúci na pokročilejšie pracovné úlohy. Procesory si tu poradia s renderovaním scén, prácou vo Photoshope, kompiláciou kódov a ďalších úloh, ktoré sú náročné na výpočty.

Na strane Intelu sa tu profilujú procesory 7. série. Nová architektúra procesorov napomáha Intel Core Ultra 7 265 konkurovať nielen drahším procesorom z predošlých generácií od Intelu, ale aj tomu, čo ponúka AMD. Ak aj tak chceme ešte väčší výkon a neprekáža vám vyššia spotreba, môžete siahnuť aj po tom najlepšom, čo ponúka minulá generácia Intelu – i9-14900K.

Ani AMD však určite nezaspalo a Ryzen 9 7900X a jeho nástupca 9900X s 12 jadrami ponúkajú veľmi dobrý výkon s nižšou spotrebou.

Pre takých hráčov tu potom máme i7-14700KF či vyššie spomínaný výkonnejší i9-14900K. Na strane AMD zas nájdeme Ryzen 7 7800X3D. Je to síce už generáciu starý procesor, ale stále ide o jeden z najrýchlejších procesorov pre hráčov vôbec.

Najvyšší segment

Už v predchádzajúcom segmente bolo spomenuté, že procesory v ňom si poradia s väčšinou profesionálnych aplikácií. Cieľom tohto segmentu je minimalizovať čas potrebný na vykonanie úlohy.

Pre bežných používateľov proti sebe stoja AMD Ryzen 9 9950X a Intel Core Ultra 9 285K. Oba sú skvelé pre vysokú pracovnú záťaž a ani jeden nie je zlá voľba.

Ak peniaze nie sú problém, AMD ponúka ešte špeciálne procesory Threadripper. Sú určené pre extrémne náročné aplikácie, využívajú ich napríklad filmové štúdiá či vedecké laboratóriá. Ich rýchlosť je takmer neprekonateľná, ale ich cena tomu zodpovedá, stoja totiž tisíce eur.

Pre hráčov je tu potom ponuka špičkových X3D procesorov od AMD. 8-jadrový Ryzen 7 9800X3D je jedným z najrýchlejších herných procesorov na trhu a ponúka takmer bezkonkurenčný výkon. Má ešte väčšieho brata – 16-jadrový Ryzen 9 9950X3D, technológiou X3D je však vybavená len polovica jadier, takže výkon v hrách ostáva rovnaký. Ocenia ju skôr používatelia, ktorí svoj počítač využívajú na náročnú prácu a následne si chcú oddýchnuť pri hraní hier.

Ako sa testuje výkonnosť procesora?

Na prvý pohľad je jasné, že drahší procesor znamená vyšší výkon, ale ako to funguje v praxi? Na vytvorenie predstavy o relatívnom výkone procesora slúžia tzv. benchmarky. 

Špeciálne nástroje na porovnávanie, ako napríklad PassMark, vykonávajú súhrnné testovanie procesora pomocou jednotnej metodiky. Tá následne pridelí číselné hodnotenie a určí výkon procesora. Ide síce o zjednodušenie komplexného problému, no poskytuje aspoň orientačný prehľad o tom, ako si jednotlivé procesory stoja v porovnaní.

Prvý graf porovnáva absolútny výkon procesorov. Najlepšie poslúži na porovnanie ich výkonnosti v profesionálnych aplikáciách – renderovanie, spracovanie dát, kompilácia a podobne. Vďaka nemu si možno vytvoriť predstavu o tom, ako si procesor poradí s náročnými úlohami.

Druhý graf porovnáva herný výkon. Tu je veľmi dobre vidieť, akú výraznú výhodu majú procesory X3D od AMD.

Tento štýl testovania je však veľmi zovšeobecňujúci a nie je smerodajný. To, ako sa bude aplikácia správať, závisí od mnohých faktorov a nedá sa to nikdy presne odhadnúť len na základe všeobecného benchmarku.

Intel vs. AMD

Teraz, keď už máme prebrané jednotlivé segmenty aj spôsob doručenia výkonu, vyvstáva otázka – ako si teda vybrať medzi AMD a Intel? Odpoveď nie je jednoduchá. Realita je taká, že výkon procesora v každej aplikácii ovplyvňuje príliš veľa faktorov, a preto je ťažké dávať univerzálne odporúčania. Nasledujúce informácie teda berte ako veľmi všeobecné a nie je možné ich uplatniť vždy a za každých okolností.

Vo všeobecnej rovine, ak porovnáme procesory Intel a AMD v rovnakom cenovom segmente, môžeme dospieť k nasledujúcim záverom:

• Ak ide o procesor Intel staršej generácie (14000 a starší), bude tento procesor dosahovať lepšie výsledky v hrách a horšie výsledky v profesionálnych aplikáciách v porovnaní s bežnými procesormi AMD (teda tými bez technológie X3D).
• CPU AMD vybavené technológiou X3D sa dajú považovať za najlepšie herné procesory na trhu. Tieto procesory sú však výrazne drahšie než verzie bez X3D, a preto keď ich porovnáme s podobne nacenenými procesormi Intel, môžu za nimi zaostávať v profesionálnych aplikáciách.
• Ak máte najnovšie procesory Intel (séria 2xx), získavate výhodu v profesionálnych aplikáciách oproti AMD, no vo hrách sú horšie v porovnaní so svojimi predchodcami.
• Procesory AMD majú všeobecne nižšiu spotrebu energie a platforma, na ktorej bežia, je podporovaná dlhšie. Ak si teda kúpite procesor spolu so základnou doskou, je možné, že o niekoľko rokov budete môcť upgradovať na novší procesor niekoľkých generácií, ktorý bude stále kompatibilný s vašou doskou.

Ak teda hráte konkrétnu hru alebo používate špecifický softvér, je najlepšie urobiť prieskum a zistiť, na akej platforme daná aplikácia beží najlepšie.

Ďalšie informácie o procesoroch

Nakoniec si prejdeme ešte pár bodov, ktoré je dobré spomenúť v súvislosti s procesormi.

Výber základnej dosky

Správna kombinácia základnej dosky a procesora je dôležitá na pokrytie našich požiadaviek. Nie je dobré kombinovať procesor za 700 € s doskou za 80 € a naopak.  

Pretaktovanie

Pretaktovanie procesorov má dlhú tradíciu, už od prvého uvedenia integrovaných CPU na trh sa vždy našiel niekto, kto sa z nich snažil dostať vyšší výkon.

Najčastejšie je pretaktovanie spojené so zvýšením frekvencie procesora. Týmto spôsobom je možné získať pár percent výkonu navyše. Nadšenci sa potom snažia zvýšiť frekvenciu na maximum, až kým sa vysoké teploty alebo stabilita systému nestanú problémom.

Ako správne pretaktovať procesor je proces na viacero krokov a vydalo by to na dlhý článok, preto sa mu teraz nebudeme venovať. Ak sa do toho však chcete pustiť, pripomeňme si aspoň, že v prípade Intelu potrebujete procesory so sufixom K na konci. U AMD majú takmer všetky procesory odomknutý násobič už v základe. Zároveň záleží aj na výbere základnej dosky, pretože nie všetky dosky pretaktovanie podporujú.

Bottlenecking

Jedným z ďalších problémov, na ktorý môžu najmä hráči naraziť, je tzv. bottleneck (úzke hrdlo). Všeobecne sa za bottleneck označuje tá časť systému, ktorá negatívne ovplyvňuje efektivitu zvyšku systému, pretože naráža na svoje výkonnostné limity.

V prípade procesorov ide najčastejšie o kombináciu s grafickou kartou. Ak tieto dve komponenty nesprávne nakombinujete, môže sa stať, že jednu z nich nebudete vedieť naplno využiť, pretože ju bude druhá brzdiť vo výkone.

Chladenie

Chladenie procesora je ďalšia zložitá téma a budeme sa mu venovať v budúcnosti v nejakom ďalšom článku. Zatiaľ si popíšeme pár základných skutočností.

Máme 2 druhy chladenia:

• Vzduchové: Chladíme procesor rozptýlením tepla pomocou kovového chladiča, umiestneného priamo na procesore. Na niektorých lacnejších procesoroch, ktoré nepotrebujú príliš chladenia, tento typ chladiča nájdeme priamo v balení.
• Vodné: Odvádza teplo od procesora pomocou kvapaliny do chladiča namontovaného vnútri skrine. Rozlišujeme AiO chladiče, teda all-in-one, ktoré sa predávajú ako jedna zostava, kde je CPU blok, hadica a chladič s ventilátormi ako jeden integrovaný systém a potom tzv. custom loop, kde sú všetky komponenty zvlášť a používateľ si zostavuje chladenie na mieru.

Každý procesor musí byť chladený, ak dôjde k prekročeniu povolených teplôt, procesor začne automaticky obmedzovať výkon, aby nedošlo k poškodeniu. Všeobecne platí, že na väčšinu procesorov stačí vzduchové chladenie a vodné sa používa na top-end modeloch.

***

Voľba správneho procesora nakoniec nie je taká zložitá, ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Dôležité je vždy vedieť, na čo budeme počítač využívať. Navštívte teda naše stránky s produktami a vyberte si zo širokej ponuky procesorov Intel a AMD ten ideálny.